Novinky

14.12.2020 21:22
Prebudením sa do nedeľného rána 13.9.2020 sme sa vydali na cestu do Levoče, kde sa konalo v poradí už deviate stretnutie artikulárnych zborov Kežmarok, Istebné, Leštiny, Svätý Kríž, Hronsek a domácich z Levoče. Levoča nás privítala krásnym slnečným dňom. Prejdúc Košickou bránou do centra mesta sme zaparkovali v severnej časti Námestia Majstra Pavla, na vyhradenom mieste, odkiaľ nebolo ďaleko do evanjelického kostola postaveného...
14.12.2020 21:19
Dejiny sveta sú naplnené množstvom udalostí menšieho, či väčšieho významu. Niektorým sa venuje pozornosti viac, iné stoja v ústraní, či dokonca  končia  v zabudnutí.     30. augusta tohto roku v chráme Božom v Hronseku sme spomienkovými službami Božími oživili udalosti  spred viac ako 70. rokov. Zápas, ktorý prebiehal v ústraní veľkého politického sveta. Aj v cirkvi počtom neveľkej,...
14.12.2020 21:19
Predsedníctvo cirkevného zboru chcelo oceniť prácu presbyterstva a tiež spevokolu. Po úvahe, aby odmena za prácu bola aj duchovným zážitkom, zorganizovalo jednodňový literárny výlet do Brodzian, Oponíc a Topoľčianok. Nápad sa stretol so záujmom hoci bol 22. február 2020.  Prihlásených 35 a to nielen z radov presbyterov zažilo veľmi príjemné chvíle. Prispelo i počasie, ktoré  pripomínalo skôr jar ako zimu....
14.12.2020 21:11
Drevený artikulárny kostol v Hronseku je objekt, ktorý patrí  k pamiatkam svetového významu. Je zapísaný do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO v projekte „Drevená sakrálna architektúra v Slovenskej časti Karpatského oblúka. Význam tohto projektu spočíva v mapovaní  prechodu byzantskej kultúry smerom k západnej. Vzhľadom na svoju  historickú a architektonickú jedinečnosť,...
<< 1 | 2 | 3

Letné tábory – 2020 

Donovaly, Ždiar

Prechod zimy a jari 2020 priniesol zlom nielen do prírody, ale aj do nášho života. Boli sme postavení
do situácie, ktorú sme nikdy predtým nepoznali. Informácie, ktoré sme spočiatku vnímali len okrajovo, ako
problém krajín od nás vzdialených, sa zrazu stal problémom číslo jeden aj u nás. Tajomný vírus vstúpil aj na
naše územie a my sme zažili opatrenia, ako za vojnového stavu. Hranice sa v jednom okamihu uzavreli, bol
vydaný zákaz vychádzania. Uzavreté boli kiná, divadlá, športoviská, reštaurácie,.... žiaľ, i kostoly. Nesmeli
sa konať bohoslužby – najprv dva týždne, potom tri,... potom viac ako dva mesiace. V mysliach vystupoval
jeden otáznik za druhým: čo prinesú nové týždne. Po zrušení núdzovného stavu, vráti sa život do normálu
alebo bude nevyhnutné škrtnúť ďalšie aktivity? S blížiacim sa letom sa otvárala aj otázka táborov. Bude ich
možné zorganizovať? Ak áno, za akých podmienok?
Trvalo dlho, kým boli vydané pokyny, ktoré stanovili, čo všetko je potrebné dodržať vo vzťahu
k organizovaným letným táborom a pobytom. Od úplne nereálnych podmienok, až k celkom striedmym, čo
bolo v našich schopnostiach zabezpečiť. Hygiena rúk, rúška na verejnosti.
Pobytový tábor pre deti sme mali zabezpečený už od novembra minulého roka na Donovaloch.
Prostredie krásnej prírody sľubovalo, že bude dostatočným izolantom pred možnou nákazou. S dôverou
v Božie vedenie, sme zotrvali v pôvodnom zámere, projekt uskutočniť. Pán Boh dal krásne počasie, preto
maximum času sme sa snažili využiť na prechádzky a aktivity na čerstvom vzduchu. S využitím tých
atrakcií, ktoré Donovaly ponúkajú. Habakuky, Donovalkovo, Myšiačikov vodný svet – zážitky, na ktoré deti
tak ľahko nezabudnú. Zvládli aj túru na Kalište – obce, ktorá bola vypálená počas SNP.
K programu patrilo aj priehrštie hier a ďalších činností, ktoré zaplnili týždeň, takže sa minul veľmi
rýchlo.
Podobne rýchlo sa minuli aj dni letného tábora dorastu a mládeže v Ždiari – lokalita Belianske Tatry. Od
začiatku letnej sezóny prichádzali správy, o stave turistických centier na Slovensku. Pochopiteľne Tatry
patrili k destináciám, ktoré čelili veľkému náporu turistov. Nie však tie Belianske. Stačí pár kilometrov
a situácia bola diametrálne odlišná. Nie žeby Belianske Tatry boli vyľudnené, ale návštevníkov tam bolo
podstatne menej. S väčším počtom sme sa stretli len v Bachledovej doline a v Belianskej jaskyni.
Pri návšteve jaskýň sme boli zvyknutí, že sprievodcovia vyzývali účastníkov, aby zhlboka dýchali zdravý
vzduch s ideálnou vlhkosťou, ktorý je dobrý na dýchacie cesty. Tentokrát sme prísun zdravia pridusili
povinným rúškom na tvári. No čo už. Hlavne, že sme sa nenakazili!
Zaujímavou bola pre nás skúsenosť v poľskej časti Tatier. Aby sme využili čas pred návštevou
poľovníckeho zámočka v Tatranskej Javorine, naplánovali sme si menší okruh, ktorý nás zaviedol k naším
severným susedom. Autobus nás vyviezol do Lisej Poľany a odtiaľ je len pár metrov na hranicu. Hneď po
jej prekročení sme sa stretli s typickou poľskou podnikavosťou. Autobusy, koče, ktoré za „slušný“ peniaz
ponúkali prevoz ani nie dvojkilometrovej cesty. Samozrejme, že sme odmietli a veľmi radi sme si trasu
v plnej dĺžke odšľapali. Nič netušiac sme sa priblížili k mýtnici, ktorá za poplatok umožňovala vstup do hôr.
Až tu sme pochopili, čo je nával ľudí v horách. Drvivá väčšina prítomných návštevníkov v úctyhodných
počtoch si to šinula k atrakcii: Morské oko. Že je o toto miesto dlhodobý záujem, svedčila postavená široká
asfaltová cesta a už pripravené koče s koňmi, ktoré menej zdatných zvedavcov vyvážali čo najbližšie
k cieľu. My sme sa masovke vyhli a išli sme trasu, ktorá viedla úzkym chodníčkom, na ktorom bolo len
veľmi málo ľudí. Reálne sme prežili slová Pána Ježiša z kázni na vrchu: „Vchádzajte tesnou bránou, lebo
priestranná brána široká cesta vedie do zahynutia a mnohí ňou vchádzajú, ale do života vedie tesná brána
a úzka cesta a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.“ Mt 7,13-14
K najkrajším kútom, aké máme na Slovensku, celkom určite patrí Tatranská Javorina. Niet sa čo diviť, že
si ju vybral aj nemecký princ, generál, politik a priemyselník Christian Kraft Hohenlohe - Öhringen, vojvoda
von Ujest z Nemecka za miesto, kde sa rád zdržiaval. Aj vďaka jeho opatreniam je oblasť Tatranskej
Javoriny najzachovalejšou prírodnou časťou Tatranského národného parku. Poľovný zámoček, ktorý dal
zrekonštruovať patrí do správy prezidentskej kancelárie na Slovensku. Je možné ho navštíviť len 1x v týždni
a to vo štvrtok – na objednávku.
 
Belianske Tatry celkom určite priľnuli k srdcu viacerých návštevníkov a chceme veriť, že aj niektorým
z našich mládežníkov. Napriek upršanému letu, Pán Boh nám aj na tomto mieste pripravil krásne počasie
s čistou azúrovo modrou oblohou takže každý deň sme využili na pobyt v prírode a to až naozaj do
neskorého večera pri hrách na ihrisku, či potoku, ktorý sa stal náhradou za aquapark, či bazény kúpalísk.
Sme vďační Pánu Bohu, že napriek pandémii sme si mohli užiť dva skvelé týždne na táboroch, ktoré
zostanú v našich spomienkach. Na oboch pobytoch sme sa venovali k spoznávaniu obsahu biblickej knihy
Rút.
Letné biblické pobytové tábory boli realizované s finančnou podporou mesta Sliač, obce Vlkanová
a Veľká Lúka.
Prechod zimy a jari 2020 priniesol zlom nielen do prírody, ale aj do nášho života. Boli sme postavení
do situácie, ktorú sme nikdy predtým nepoznali. Informácie, ktoré sme spočiatku vnímali len okrajovo, ako
problém krajín od nás vzdialených, sa zrazu stal problémom číslo jeden aj u nás. Tajomný vírus vstúpil aj na
naše územie a my sme zažili opatrenia, ako za vojnového stavu. Hranice sa v jednom okamihu uzavreli, bol
vydaný zákaz vychádzania. Uzavreté boli kiná, divadlá, športoviská, reštaurácie,.... žiaľ, i kostoly. Nesmeli
sa konať bohoslužby – najprv dva týždne, potom tri,... potom viac ako dva mesiace. V mysliach vystupoval
jeden otáznik za druhým: čo prinesú nové týždne. Po zrušení núdzovného stavu, vráti sa život do normálu
alebo bude nevyhnutné škrtnúť ďalšie aktivity? S blížiacim sa letom sa otvárala aj otázka táborov. Bude ich
možné zorganizovať? Ak áno, za akých podmienok?
Trvalo dlho, kým boli vydané pokyny, ktoré stanovili, čo všetko je potrebné dodržať vo vzťahu
k organizovaným letným táborom a pobytom. Od úplne nereálnych podmienok, až k celkom striedmym, čo
bolo v našich schopnostiach zabezpečiť. Hygiena rúk, rúška na verejnosti.
Pobytový tábor pre deti sme mali zabezpečený už od novembra minulého roka na Donovaloch.
Prostredie krásnej prírody sľubovalo, že bude dostatočným izolantom pred možnou nákazou. S dôverou
v Božie vedenie, sme zotrvali v pôvodnom zámere, projekt uskutočniť. Pán Boh dal krásne počasie, preto
maximum času sme sa snažili využiť na prechádzky a aktivity na čerstvom vzduchu. S využitím tých
atrakcií, ktoré Donovaly ponúkajú. Habakuky, Donovalkovo, Myšiačikov vodný svet – zážitky, na ktoré deti
tak ľahko nezabudnú. Zvládli aj túru na Kalište – obce, ktorá bola vypálená počas SNP.
K programu patrilo aj priehrštie hier a ďalších činností, ktoré zaplnili týždeň, takže sa minul veľmi
rýchlo.
Podobne rýchlo sa minuli aj dni letného tábora dorastu a mládeže v Ždiari – lokalita Belianske Tatry. Od
začiatku letnej sezóny prichádzali správy, o stave turistických centier na Slovensku. Pochopiteľne Tatry
patrili k destináciám, ktoré čelili veľkému náporu turistov. Nie však tie Belianske. Stačí pár kilometrov
a situácia bola diametrálne odlišná. Nie žeby Belianske Tatry boli vyľudnené, ale návštevníkov tam bolo
podstatne menej. S väčším počtom sme sa stretli len v Bachledovej doline a v Belianskej jaskyni.
Pri návšteve jaskýň sme boli zvyknutí, že sprievodcovia vyzývali účastníkov, aby zhlboka dýchali zdravý
vzduch s ideálnou vlhkosťou, ktorý je dobrý na dýchacie cesty. Tentokrát sme prísun zdravia pridusili
povinným rúškom na tvári. No čo už. Hlavne, že sme sa nenakazili!
Zaujímavou bola pre nás skúsenosť v poľskej časti Tatier. Aby sme využili čas pred návštevou
poľovníckeho zámočka v Tatranskej Javorine, naplánovali sme si menší okruh, ktorý nás zaviedol k naším
severným susedom. Autobus nás vyviezol do Lisej Poľany a odtiaľ je len pár metrov na hranicu. Hneď po
jej prekročení sme sa stretli s typickou poľskou podnikavosťou. Autobusy, koče, ktoré za „slušný“ peniaz
ponúkali prevoz ani nie dvojkilometrovej cesty. Samozrejme, že sme odmietli a veľmi radi sme si trasu
v plnej dĺžke odšľapali. Nič netušiac sme sa priblížili k mýtnici, ktorá za poplatok umožňovala vstup do hôr.
Až tu sme pochopili, čo je nával ľudí v horách. Drvivá väčšina prítomných návštevníkov v úctyhodných
počtoch si to šinula k atrakcii: Morské oko. Že je o toto miesto dlhodobý záujem, svedčila postavená široká
asfaltová cesta a už pripravené koče s koňmi, ktoré menej zdatných zvedavcov vyvážali čo najbližšie
k cieľu. My sme sa masovke vyhli a išli sme trasu, ktorá viedla úzkym chodníčkom, na ktorom bolo len
veľmi málo ľudí. Reálne sme prežili slová Pána Ježiša z kázni na vrchu: „Vchádzajte tesnou bránou, lebo
priestranná brána široká cesta vedie do zahynutia a mnohí ňou vchádzajú, ale do života vedie tesná brána
a úzka cesta a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.“ Mt 7,13-14
K najkrajším kútom, aké máme na Slovensku, celkom určite patrí Tatranská Javorina. Niet sa čo diviť, že
si ju vybral aj nemecký princ, generál, politik a priemyselník Christian Kraft Hohenlohe - Öhringen, vojvoda
von Ujest z Nemecka za miesto, kde sa rád zdržiaval. Aj vďaka jeho opatreniam je oblasť Tatranskej
Javoriny najzachovalejšou prírodnou časťou Tatranského národného parku. Poľovný zámoček, ktorý dal
zrekonštruovať patrí do správy prezidentskej kancelárie na Slovensku. Je možné ho navštíviť len 1x v týždni
a to vo štvrtok – na objednávku.
 
Belianske Tatry celkom určite priľnuli k srdcu viacerých návštevníkov a chceme veriť, že aj niektorým
z našich mládežníkov. Napriek upršanému letu, Pán Boh nám aj na tomto mieste pripravil krásne počasie
s čistou azúrovo modrou oblohou takže každý deň sme využili na pobyt v prírode a to až naozaj do
neskorého večera pri hrách na ihrisku, či potoku, ktorý sa stal náhradou za aquapark, či bazény kúpalísk.
Sme vďační Pánu Bohu, že napriek pandémii sme si mohli užiť dva skvelé týždne na táboroch, ktoré
zostanú v našich spomienkach. Na oboch pobytoch sme sa venovali k spoznávaniu obsahu biblickej knihy
Rút.
 
Letné biblické pobytové tábory boli realizované s finančnou podporou mesta Sliač, obce Vlkanová
a Veľká Lúka.

 

 

Prehliadky kostola počas letných prázdnin:

Oznamujeme Vám, že evanjelický artikulárny kostol v Hronseku bude otvorený v mesiacoch júl a august denne:

od 10.00 do 12.00

od  13.00 do 17.00

 

Návštevy kostola je možné nahlásiť vopred na tel. čísle:

  + 421 918 828 120

  + 421 918 056 448

  + 421 915 270 058

email:  ecavhronsek@snailnet.sk 

 

Pri prehliadke kostola príspevok na údržbu kostola 1,50 € na osobu.

Služby Božie sa konajú každú nedeľu o 9.00 hod.

 

Ďakujeme.

Západný dištrikt ECAV na Slovensku a CZ ECAV Hronsek

srdečne pozýva na slávnostné služby Božie pri príležitosti Evanjelického dňa, ktorý sa bude konať v ev.a.v. artikulárnom kostole v Hronseku 13.6. 2020 – sobota o 10.00 hod. Slávnostným slova Božieho kazateľom bude dôstojný brat biskup Mgr. Ján Hroboň. Služby Božie budú vysielané RTVS v priamom prenose. Prosíme Vás, aby Ste sa služieb Božích zúčastnili a tak vydali dobré svedectvo pred svetom o našej evanjelickej cirkvi. Využime príležitosť byť spolu pri Božom slove v spoločenstve ľudu Božieho po uvoľnení hygienicko-epidemiologických opatrení.

Odchod autobusu: Sliač 9.00 -  ev.a.v. kostol, Sampor 9.15, Lukavica  9.20, V. Lúka 9.30 hod.

 

 

Služby Božie 10.5.2020

Oznamujeme, že aktuálna situácia COVID-19 nám opäť umožňuje uskutočňovať Služby Božie, aj keď v obmedzenom režime.
 

Služby Božie sa uskutočnia 10.5.2020:

  • Hronsek - 9:00 hod
  • Sliač 10:30 hod
  • Sampor 13:00 hod
 
 

COVID-19 - Informácia pre turistov

Vážená turistická verejnosť,

v súvise so šírením koronavírusu vstup do kostola je možný  na základe zvýšených bezpečnostných podmienok:

  1. Návštevu do kostola je najlepšie si dohodnúť telefonicky alebo e-mailom  minimálne 1 deň vopred
  2. Maximálny počet prítomných na prehliadke 30 osôb okrem organizovaných skupinových zájazdov
  3. Do kostola vstúpiť len s rúškom
  4. Dodržiavať 2 m odstup, okrem členov  v spoločnej domácnosti  
  5. Pri vstupe do kostola je nutná dezinfekcia rúk

Kontakt:

  • +421 918/828 120
  • +421 918/056 448
  • +421 915/270 058

ecavhronsek@snailnet.sk

 

 

Kázeň - Zelený štvrtok     

Ó, obnov, Bože sám, náš rozum, srdcia naše,

Aby sme vždy tak, ako Kristus zmýšľali,

Pokorne  idúc žitím v každom čase,

Povýšenia sa v Tvojej sláve dočkali.

                                                      Amen.            

Text: Mt 26,55-56

V tú hodinu riekol Ježiš zástupom: Ako na lotra vyšli ste s mečmi a kyjmi, aby ste ma zajali. Deň po deň sedával som v chráme a učil, a nezlapali ste ma. Ale toto všetko sa stalo, aby sa naplnili prorocké Písma. Vtedy všetci učeníci Ho opustili a utiekli.

Milí bratia a sestry!

    Sú udalosti, ktoré sami ponúkajú témy na zamyslenie. Teraz máme takýto čas. Čas, v ktorom   prítomnosť je konfrontovaná  minulosťou. Kedy minulosť  stojí tvárou v tvár s  aktuálnym dianím.

     Posledné tri dni Tichého týždňa  nám pripomínajú dramatické  chvíle záveru života Pána Ježiša. V myšlienkach sa vraciame  na miesta,  na ktorých Pán Ježiš nastúpil cestu utrpenia a kríža. Objavujú sa nám obrazy učeníkov Petra a Jána, ktorí dostávajú pokyn od Pána Ježiša pripraviť miesto na slávenie  veľkonočnej paschy. Vnímame  aj bližšie nemenovaného muža, ktorý nesie džbán vody. Zdanlivo bezvýznamná postava, ktorej akoby nebolo potrebné venovať pozornosť a predsa je dôležitou súčasťou  pašiového príbehu. Anonymný muž s vodou totiž ukazuje miesto, kde  Pán Ježiš poslednýkrát bude sláviť so svojimi učeníkmi   hod veľkonočného baránka. Pre Ježiša a jeho učeníkov to nebude  len spomienka na udalosť predivného vyvedenia izraelského národa z egyptského otroctva.  Od paschálneho stola tentokrát vzíde nový obsah.  Ježiš - dokonalý baránok Boží, je poslaný na záchranu celého sveta z otroctva  hriechu. Pozdvihne tých, ktorí padli na dno svojho života, je svetlom tým, ktorí chodili v tme hriechu, je novou cestou tým, ktorí zblúdili.  Od tejto chvíle každý človek v každom čase, v každom národe dostáva  príležitosť  prežiť odpustenie a zmierenie s nebeským Otcom. Každý, kto pozná hĺbku svojho zlyhania a v pokání, s prosbou o odpustenie sa postaví pred Božiu tvár,  môže počuť: „Choď a nehreš viac. Viera tvoja Ťa zachránila.“

   V ľudskom pokolení sa totiž vždy  znova a znova opakuje to, čo sa stalo v Getsemanskej záhrade: zrada.   Nielen Judáš  je ten, ktorý zradí Krista,  ale aj my. Koľkokrát sme tými, ktorí  sa svojím životom voči  Ježišovi spreneverujú. Útek - koľkokrát reagujeme tak, ako reagovali učeníci, ktorí  v rozhodujúcej chvíli  Ježiša opustili a Ježiš zostal sám. Ani jeden z tých, ktorí boli pred tým tak horliví, pri Ježišovi nezotrvali. Prítomnosť rímskej kohorty a davu vtlačila do duše učeníkov pečať strachu. Strachu z problémov, v konečnom dôsledku aj obavy o svoj vlastný život.  Skľúčené pocity učeníkov neboli neopodstatnené. Vedeli o krutosti Rimanov. Poznali, aké  tvrdé boli dopady na tých, ktorí sa vládnej  moci vzopreli. Vo  chvíli, keď Ježiša zatýkajú, učeníci nemajú silu zostať pri Ježišovi.

     Prečo ale učeníkov ovládla slabosť a strach? Dôvod tu bol. Učeníci nevyužili čas, ktorý im bol darovaný a to aj napriek tomu, že  im Pán Ježiš trikrát hovoril o ceste  utrpenia, ceste kríža. Nespamätali sa ani vtedy, keď ich Ježiš prosí, aby sa modlili spolu s ním. Namiesto bdenia, nechávajú  sa premôcť  spánkom. Ježiš pozval  Petra, Jakuba a Jána do ticha záhrady, aby mohli mať k dispozícii  vzácnu príležitosť k posilneniu svojho ducha.  No nestalo sa tomu tak. Príbeh zo záhrady hovorí o trojnásobnom  zlyhaní učeníkov. Nešlo teda o náhodu. Ježiš opakovane musí použiť  slová: „Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia.“ Cez napomínajúce slová si  mali učeníci uvedomiť, aké dôsledky bude mať absencia modlitby v ich živote. Neobstoja v skúške. Vzápätí sa tomu tak aj stalo. Prišli  nepriatelia, začali sa diať nepekné veci a oni ušli. Neboli schopní zvládnuť situáciu. Aké ľudské ospravedlnenie  mohli učeníci vystaviť, aby obhájili svoje konanie? To najjednoduchšie: išlo im predsa o život! A tam, kde ide o život, je nutné akceptovať takéto reakcie. Život je predsa len jeden! Nie je možné si ho nechať vziať!  

     V čom je tohoročné pôstne obdobie obrazom minulosti? V úteku od Krista.  Vzišlo nariadenie: zákaz  verejného zhromažďovania sa, z dôvodu pandémie. A do tohto nariadenia  zapadli aj kresťanské bohoslužby. Fyzicky sme opustili to, čo by nám malo byť to najvzácnejšie. Bratsko-sesterské spoločenstvo v chráme Božom. Spoločenstvo slova, sviatostí.  Dôvod? Ochrana zdravia! Obava pred stratou života! Kto neuposlúchne, dostane sa pod zákon! Občianska neposlušnosť sa predsa musí trestať! Finančná pokuta, či  možno aj  paragrafy. Tak ako za starých čias. V prípade neuposlúchnutia, ide o rozpor so zákonom!  Bohoslužobné zhromaždenia sa teda nekonajú.  Zavedenie nariadenia do praxe cirkvi obhajujeme  ako zodpovednosť voči členom svojich cirkví. Sme lojálni, nechceme štátu priťažovať. Spoločenstvo  môže byť aj cez médiá. Slovo, piesne, modlitby znejú. Môžeme byť spokojní. Sústreďujeme sa na  alternatívne formy bohoslužobných príležitostí a v podstate sa nám aj darí. Aby sme si  poľahčili situáciu, v niektorých  chrámoch  ľudí  sú na laviciach  umiestnené fotografie. Človek je tvor vynaliezavý! Snaží sa nájsť kľúč, aby všetko šlo, i keď v zmenenej podobe. 

       Nie sú  ale alternatívne riešenia, len ospravedlnenkou, ktorou sa chceme uspokojiť?

     Vieme, že nie sme ako cirkev v tejto situácii sami. Umelci, športovci, podnikatelia, náboženstvá rôznych vyznaní po celom svete znášajú dôsledky pandémie. Všetci sme uviazli v izolácii svojich domovov. Mimo chrámov. A zatiaľ diabol pracuje. Vytvorili sme mu priestor. Možno sa prekvapíme, ak toto obdobie skončí, kde sa ocitneme. Sme si istí, že nadviažeme bez problémov tam, kde sme boli pred ochorením a nič sa vlastne nestalo? Alebo bude naša skúsenosť príliš boľavá, trhliny príliš veľké!? Neuvedie sa do praxe poznatok tých, ktorí tvrdia, že do kostola chodiť nemusia, lebo sa môžu modliť aj doma, v prírode, či kdekoľvek inde? Či sa snáď ľudia spamätajú a z tejto skúšky vyjdeme posilnení a v hojnejšom počte ako kedykoľvek predtým, lebo nastane veľké    prehodnocovanie života?  Ktovie, čo bude.  Zatiaľ vieme len jedno: nie sme v chrámoch, ktoré postavili naši otcovia a ktoré sme stavali možno aj my sami s nádejou, že budú v nich vždy tí, ktorí sa radujú, že môžu patriť Pánovi.

     Deň Zeleného štvrtku je spojený s Večerou Pánovou.  Dnes sme mali byť  v chráme pri stole Pánovom, aby sme prosili o odpustenie za naše zlyhania, za naše úteky, zrady, aby sme boli posilnení vo viere cez telo a krv Baránka – Ježiša Krista. Mali sme byť  pri stole Božej milosti, no nie sme. Ako potom ale chceme byť silní? Ako chceme v skúškach, ako je aj táto vytrvať?

      Ak je ochorenie také zlé, nebolo vhodnejšie pripraviť sa  na chvíľu nášho odchodu z tejto časnosti?  Ak sa neprijíma telo a krv Kristova aj  práve v ťažkých časoch, aký  význam pripisujeme Večeri Pánovej?  Čo prospeje človeku, ak bude zdravý, no stratí to cennejšie, čo tvorí podstatu ľudskej bytosti – dušu? „Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho, ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho.“  - hovorí Pán Ježiš.

    Témy na premýšľanie sú postavené. Otvorme sa im a hľadajme úprimné odpovede.

                          Amen.

Kázeň - 6. nedeľa pôstna

                                                                         

Akí sme mdlí a slabí, Bože, Ty to vieš, 

Ty srdcia naše dobre poznáš, hriechom ranené,

ó, odpusť hriechy naše pre Krista nám dnes, 

a daj, nech novou cestou žitia ideme. 

                                           Amen.

Text: Lk 22,54-62

 

A keď Ho chytili, viedli a voviedli Ho do veľkňazovho domu. Aj Peter Ho nasledoval zďaleka,  a keď si prostred dvora nakládli ohňa a posadili sa, sadol si Peter medzi nich.  Tu ho zbadala akási slúžka, ako sedel pri ohni, dobre si ho obzrela a povedala: I tento bol s Ním! Ale on zaprel: Žena, nepoznám Ho!  Po chvíli uvidel ho iný a povedal: Aj ty si z nich. Peter odpovedal: Človeče, nie som!  Potom, asi po hodine, ktosi iný tvrdil: Naozaj i tento bol s Ním, veď je tiež Galilejec.  Ale Peter odpovedal: Človeče, neviem, čo vravíš. A hneď, keď ešte hovoril, zaspieval kohút.  Vtedy obrátil sa Pán a pozrel na Petra. I rozpomenul sa Peter na slová, ktoré mu Pán povedal: Skôr, ako kohút dnes zaspieva, tri razy ma zaprieš. Vyšiel a žalostne zaplakal. 

Milí bratia a sestry v PJK-ovi!

     V roku 1990 vyšla skromná brožovaná publikácia ako preklad  známeho švédskeho kňaza Bengta Pleijela – „....a ľady sa roztopia...“ Je to vlastne 28 duchovných kvapiek, duchovných zamyslení na témy, pri ktorých sa človek cíti byť bytostne zasiahnutý, konfrontovaný. Úvahy ma hneď na prvé čítanie veľmi oslovili. Pre jednoduchý, no jasný spôsob vyjadrenia, sme ho používali viackrát zvlášť pri mládežníckych stretnutiach.  Jedna z úvah nesie zaujímavý nadpis: „Rozumieš sebe samému?“ 

     Pri prvom povrchnom vypočutí tohto názvu by sa na tvárach mnohých ľudí  mohol objaviť úsmev. Ako je možné nerozumieť sebe samému?! To je predsa absurdné! Každý je presvedčený, že najlepšie rozumie predovšetkým sebe samému! Je to však naozaj tak?   

    Dnes v súvise s koronavírusom odznievajú diskusie na tému boja  s týmto ochorením, s ekonomickými dopadmi, ale aj diskusie, aký psychický dôsledok má izolácia na jednotlivca, na partnerský vzťah, na rodinu. V spolužití v izolácii vychádzajú totiž  napovrch reakcie, ktoré sú v bežnom režime viac prehliadané, či rozptýlené. Štýlom života, v ktorom ľudia väčšinu času trávia mimo domu - v práci, pri rôznych aktivitách, negatívne stránky jednotlivca nedopadajú tak výrazne na úzky okruh ľudí, ako  nepretržité spolužitie. Mnohí si kladú v tomto čase otázky: „Je toto naozaj muž, či žena, s ktorou roky žijem, vytváram dvojicu?“ Čoraz viac sa hovorí o domácom násilí. Dvíhajú sa hlasy plné obáv, ako budú vyzerať naše rodiny, naše partnerské vzťahy, keď karanténa prestane. Koľko rozbitých rodín, vzťahov pribudne. Je možné, že  sa niekto aj sám pristihol pri myšlienke sklamania zo seba samého, keď si uvedomil niektoré svoje neadekvátne reakcie.

    B. Pleijel  úvahu: „Rozumieš sebe samému?“ - začína otázkou, ktorá nie je práve najpríjemnejšia: „Kedy si sa naposledy stretol sám so sebou?“ a pokračuje: „Človek môže byť sám so sebou vo dne v noci bez toho, aby sa spoznal. Vieš vlastne veľmi málo o sebe samom... Autor ďalej rozvíja myšlienky, v akých oblastiach sa odhaľuje pravda, že človek naozaj nepozná sám seba: je prekvapený zo svojho hlasu cez telefón, mikrofón,... a potom prechádza plynule do duchovnej roviny poznania.  V texte uvádza príklad z podobenstva o márnotratnom synovi. Márnotratný syn bol reprezentantom človeka poživačného typu. Chcel ísť do sveta, chcel byť slobodný, chcel vychutnať jeho slasti. Podarilo sa mu to. Za cenu, že zarmútil svojho otca, že mu uštedril veľkú ranu priamo do srdca. Otec musel poznať, že v istej fáze svojho života bol pre syna len zdrojom príjmu z potenciálneho dedičstva. Povedali by sme pohoršene: hrozný syn – bez kúska súcitu, taktu, sebareflexie. Naveky odsúdený na zatratenie. Bolo by tomu tak, keby neprišla jedna veľmi dôležitá chvíľa. Syn príde o všetko a vtedy sa to stane. Začne premýšľať. V myšlienkach, v úvahách  analyzuje svoj život. Ako konal. Spoznáva sa ako ten, ktorý zlyhal. Stratený syn vstúpil do seba a postavil svoj život pred svojho otca. 

    Podobenstvo o márnotratnom synovi nie je jediným, ktorý nás vedie k myšlienkam stretnutia sa so sebou pred Božou tvárou. Takýmito chvíľami prešli žalmisti v  Starej zmluve i mnohé postavy, o ktorých svedectvo vydáva Nová zmluva: napr. Zacheus – colník. Na začiatku u neho stojí len povrchný záujem o Ježiša podmienený zvedavosťou. Ježiš však posúva dej Zacheovho života ďalej. Chce dať Zacheovi viac. Nielen poznanie pravdy o sebe. Pravdy, ktorá svedčila proti nemu: v nej musí  spoznať svoju nekalú minulosť - schopnosť obohacovať sa na úkor iných, prisvojovať si, čo mu nepatrilo. Zacheus má príležitosť prežiť niečo nové. Stretnutie s odpúšťajúcou láskou, ktorá prúdila k nemu od Ježiša. Zacheov život bol postavený pred Ježišom, ktorý nielen odhaľuje, ale ktorý aj miluje.   

     Pašiove deje dnešnej Kvetnej nedele nám stavajú pred oči učeníka Petra. Vnímame ho z viacerých biblických textov ako človeka, ktorý dokázal povedať to, čo iní nedokázali. V Cezarey Filipovej na otázku Pána Ježiša za koho ľudia pokladajú Syna človeka? -  vyznáva: „Ty si Kristus, Syn Boha živého.“ Cez jeho ústa prechádza dôležité vyznanie a označenie, kto je Ježiš. Je Kristom, Synom Boha živého! Mesiášom! Spasiteľom!

     Iná situácia: viacerí učeníci od Ježiša odchádzali. Nezvládli Jeho slová a označili ich za tvrdé. Ježiš kladie okruhu dvanástich otázku: „Či aj vy chcete odísť?“ Vtedy opäť sa iniciatívy ujíma Peter a hovorí: „Kam by sme šli? Slová večného života máš, a my sme uverili a poznali, že Ty si Kristus, ten Svätý Boží!“

     Keď Ježiš predpovedá svoje utrpenie, je to opäť Peter, ktorý horlivo hovorí: „To sa Ti nesmie stať, Pane!“ 

    Týchto niekoľko citácií by mohlo  indikovať názor, že Peter je na tom osobnostne veľmi dobre.  A možno si to myslel aj Peter. Keď mu Pán Ježiš hovorí, že ho trikrát zaprie, kým kohút zaspieva, Peter namieta: „Pane, hotový som ísť s Tebou aj do väzenia, aj na smrť.“ Bolestné bolo pre neho precitnutie, ktoré nastalo za krátky čas. Keď Ježiša zajali,  Peter, ktorý bol predtým tak horlivý a sebaistý sa prejaví ako slaboch. Aj on spolu s ostatnými učeníkmi uteká od Ježiša. Evanjeliá píšu, že sa všetci od Ježiša rozpŕchli.  

    To nebol len jediný moment Petrovho zlyhania. Kríza prepadu  jeho osobnosti v tejto fáze jeho života pokračovala. Peter nasledoval Ježiša  na veľkňazov dvor, ale len  zďaleka! Dielo zlyhania bolo dokonané vo chvíli, keď bol označený relevantnými svedkami: služobnými dievkami, príbuzným, ktorému Peter v Getsemanskej záhrade odťal ucho, aj ostatnými, ktorí ho identifikovali podľa nárečia.: „Aj tento bol s Ježišom Nazaretským!“ – Peter každé označenie odmietol. „Neviem, čo hovoríš. Nepoznám toho človeka.“ ...  Keď Peter trikrát zaprie, kohút zaspieva. V tej chvíli sa Pán obráti a pozrie na Petra. Jeden jediný Pánov pohľad stačil na to, aby Peter poznal svoje zlyhanie. Neodhadol dobre svoje sily. Nie je taký pevný, ako si o sebe myslel. Príliš sa precenil. V Ježišovom pohľade Peter poznáva pravdu o sebe ako o človeku, ktorý zlyhal, keď zaprel svojho Pána a slzy ľútosti stekajú po jeho tvári. Ježiš videl Petra, no zároveň ho neprestal milovať. Len pre veľkú Ježišovu lásku prejavujúcu sa v odpustení mohol Peter po Ježišovom vzkriesení prijať úlohu: „Pásť Jeho ovečky.“ 

     Otázka z úvodu sa dostáva až k nám.  „Kedy si sa naposledy stretol sám so sebou?“ Kedy si pozeral na svoj život, analyzoval jeho jednotlivé etapy? Kedy si poznal, že nie si zďaleka taký dokonalý, ako si o sebe myslíš? Kedy si sa stretol so sebou pred   Tým, ktorý nielen odhaľuje, ale aj nekonečne miluje? 

     Pred nami príklady ľudí, ktorí vstúpili do seba. Stretli sa so sebou pred tvárou svojho Záchrancu -  Ježiša. Toho, ktorý plnil vôľu Otcovu až na smrť kríža, aby človeku priniesol plnosť Božej milosti, odpustenia. 

   Stojíme pred Tichým týždňom. Je to ideálny čas, aby sme sa stretli sami so sebou pred Ježišovou tvárou, pod Ježišovým krížom. Aby sme spoznali pravdu o sebe. Ako o človeku hriešnom, zatratenom, no na druhej strane, ktorý je  Bohom milovaný, Ježišovým krížom zachránený.  

    Stíš sa pred krížom. Pozri na Ježišove vystreté ruky... Niečo sa začne diať s tvojimi vlastnými rukami. Kŕčovité zovretie povolí, túžba ponechať si, brániť, zachovať si svoje. Zdvihneš svoje ruky. Vypustíš všetko, čo je tvoje. Stojíš tam otvorený prijať, čo On ponúka....

                                                                    Amen. 


 

Kázeň - 5. nedeľa pôstna

 

Pomôž nám, Bože, vždycky plniť Tvoju vôľu, 

Hriechu sa chrániť, čiste, sväte žiť. 

Pridaj síl v čase skúšok , kríža, bôľu, 

Nad každou zlobou, daj nám s Kristom víťaziť. 

                                                                            Amen.

Text: 1Pt 2,24

 

Ježiš na vlastnom tele  vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili spravodlivosti.  Jeho krvavé rany nás uzdravili.

Nábožné kresťanské zhromaždenie!

     V histórii tohto sveta sa odohrávajú udalosti, ktoré  natrvalo zostávajú v jej pamäti. Aj teraz prežívame jednu z takýchto periód. Prišla náhle a nečakane a zasiahla život miliónov ľudí v rôznych štátoch. To, čo sme si nevedeli ani v najtajnejšom sne predstaviť, stalo sa realitou. Zo dňa na deň sa všetko zmenilo. Zastal predtým tak veľmi prudko pulzujúci život. Ulice sa zrazu vyprázdnili, , priemysel zatíchol,  z obchodov zostali doteraz funkčné len potraviny, drogérie a lekárne. Kamenné obchody s ostatným druhom tovaru nahradili e-schopy. Utíchli školy, priestory pre kultúrne a športové podujatia a chrámy Božie. Pred nemocnicami sa objavili stany pre odber vzoriek. Médiá zo všetkých strán prinášajú zábery ľudí, ktorí v rôznych štátoch majú ten istý charakter: zdravotníci v skafandroch, ostatní v rúškach. Všade tie isté zákazy a nariadenia, ktoré obmedzujú život človeka. Prečo to všetko? Vieme prečo. Lebo sa svetom rozšíril neviditeľný nepriateľ človeka – vírus, ktorý má deštrukčný dopad na zdravie človeka. 

     Neviditeľný nepriateľ – vírus zasiahol nielen spôsob nášho pracovného života, ale aj sociálneho. V záujme ochrany telesného zdravia sa  vykryštalizovali charakterové vlastnosti človeka. Tí, ktorí boli predtým ku nám milí, radi sa s nami zvítali, podali si ruky, či aj objatím naznačili, že sme si navzájom blízki, sú zrazu rezervovaní. Nikto nechce byť infikovaný a som presvedčená, ak by boli dostupné pre širokú verejnosť skafandre na každý deň, mnohí by sa do nich obliekli v snahe ochrániť sa pred nemocou. Človek sa človeku odcudzil. Pozeráme na seba už nie ako priatelia, dobrí známi, ako blížni, ako bratia a sestry, ale ako potencionálni nosiči vírusu, ohrozovatelia  života. Ako tí, ktorí môžu druhých nakaziť. Pozeráme na seba z diaľky a rozprávame viac cez telefón, ako osobne, lebo osobný styk sa umenšil na minimum. Chrámové spoločenstvá sa preniesli do mediálneho virtuálneho priestoru, aby sa znížilo riziko nákazy. Neuposlúchnutie sa vníma ako občianska neposlušnosť, ktorá má tvrdé dopady na peňaženky. Sme sledovaní cez mobily, ktoré vedia lokalizovať náš pohyb a to na legislatívnom podklade. Mnohí uverili tomuto spôsobu správy vecí verejných ako správnemu a stotožnili sa s ním. Človek sa až diví, aké množstvo opatrení v mene zachovania časného života! Aká ochota podriadiť sa ľudským príkazom a nariadeniam.      

      Ako kresťania vieme, že máme aj iného – rovnako neviditeľného, no ešte škodlivejšieho nepriateľa, ktorý nás ohrozuje. Zasahuje  každého človeka – nevynechajúc absolútne nikoho: hriech. Vírus hriechu usadil sa v ľudskom pokolení od zlyhania prvých ľudí a sprevádza ho cez celé generácie. Vieme o ňom. Je tu, je prítomný a znižuje kvalitu života človeka, ľudskej populácie. Narušuje vzťahy, prináša množstvo problémov do spolužitia. Ničí aj človeka samého. Človek stráca  vnútorný pokoj, jeho osobnosť je v rozklade ako je v rozklade aj celé ľudské spoločenstvo, ktorého dôsledky tak veľmi výrazne cítime. Prorok Izaiáš otvorene opisuje nepríjemný stav ľudského pokolenia: „všetci sme blúdili ako ovce, všetci sme chodili svojou vlastnou cestou.“  

    Viac ako človeka trápila táto situácia Pána Boha. Pán Boh vidiac hriech človeka, rozhodol sa pomôcť človeku. Dal  oznámiť cez proroka Izaiáša slovo o trpiacom služobníkovi Božom, ktorého utrpenie bude záchranou pre človeka: „Hospodin spôsobil, aby ho zasiahla neprávosť všetkých nás. Strápený pokorne trpel a neotvoril ústa ako baránok vedený na zabitie a neotvoril ústa ako ovca, ktorá umĺkne pred svojimi strihačmi. Väzením a súdom bol odstránený, ale kto sa stará o jeho údel? Lebo bol vyťatý z krajiny živých, pre vinu svojho ľudu bol zbitý.“ 

     Časom svojím sa toto proroctvo stalo aktuálnym. Boh poslal na svet svojho Syna Pána Ježiša Krista, aby On priniesol liek na náš hriech. Je daný ľudstvu už viac ako 2000 rokov. Cez obeť Pána Ježiša Krista. „Ježiš na vlastnom tele  vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili spravodlivosti.  Jeho krvavé rany nás uzdravili.“ Tak o tom píše aj apoštol Peter vo svojom 1. liste. 

    Peter tieto slová adresuje trpiacim  kresťanom židovského pôvodu, ktorí boli vyhnaní z Jeruzalema a rozptýlení po Malej Ázii a všetkým veriacim všeobecne. Peter býval pravdepodobne v Ríme, keď  za cisára Nera začalo veľké prenasledovanie kresťanov. V celej Rímskej ríši kresťanov mučili a vraždili pre vieru. Jeruzalemský zbor rozprášili po celom Stredomorí. Kresťania prechádzali ťažkou skúškou no nemali zabudnúť  na Krista, ktorý na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby odumreli hriechom a žili spravodlivosti.  

    Situácia izolácie, v ktorej sa nachádzame, je pre nás skúškou. Ani my nemáme zabudnúť na tú istú pravdu, ako v časoch ranej cirkvi. Pravdu o Kristovi, ktorý zachraňuje z moci hriechu, moci diabolskej i smrti večnej.  Nemáme zabudnúť, že Kristus zomrel, aby sme my mohli žiť. Žiť viac ako život časný - žiť život večný. Je náš život pevne založený na tejto viere? Na viere, ktorá vyznáva, že Kristus vyniesol na drevo kríža aj moje hriechy, aby sme odumreli hriechu a žili spravodlivosti, aby sme mohli byť uzdravení?   Vyjdeme z tejto skúšky ako ohňom skusované zlato alebo si po čase odlúčenia od chrámu Božieho, od spoločenstva ľudu Božieho zvykneme na duchovný virtuálny svet. Uspokojíme sa s online prenosmi služieb Božích, či prenosmi RTVS a nebude nás trápiť, že naše chrámy sú opustené, prázdne? 

    Každý čas, každá situácia,  ktorú žijeme na zemi, nám chce niečo povedať. Aj tá súčasná. Dal by Pán Boh, keby sme ako ľudia poznali, aké dobré sú časy, keď sa môžeme schádzať v chráme Božom,    modlitbách, Večeri Pánovej, keď všetci spoločne môžeme počúvať o Božej milosti, ktorej sa nám dostalo v našom Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorý na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili spravodlivosti.  Jeho krvavé rany nás uzdravili.“

                                                                         Amen. 

  

 

Návšteva artikulárneho zboru v Prietrži

Výmena 1/3 šindľovej krytiny na streche ev. a. v. artikulárneho kostola v Hronseku z 18. storočia

 

Sú výroky, múdre vety, ktoré sú overené skúsenosťou. Dostali

názov príslovia. V klenotnici ľudovej múdrosti tohto sveta je ich veľa.

Krátkym, jednoduchým spôsobom vyjadrujú hlbokú pravdu, nad

ktorou je možné sa zamyslieť, poučiť. Je dobré ich poznať. Môžeme

sa z nich mnohé naučiť. Reagovať na určité situácie,predchádzať

problémom.

Jedno staré slovenské príslovie hovorí:„Ak gazda nevyjde na

strechu, zíde mu strecha na hlavu.“ Tieto slová vyznievajú dosť

kruto, ale každý, kto má istý typ nehnuteľnosti alebo sleduje ich stav,

vie, že sú pravdivé. Držíme sa ich aj my v našom cirkevnom zbore

a sledujeme stav objektov, ktoré máme v správe. Naša pozornosť je

obzvlášť orientovaná na drevený artikulárny kostol a zvonicu

v Hronseku. Sledujeme ich stav a snažíme sa citlivo vnímať každú

zmenu, ktorú so sebou prináša čas. Vyhodnocujeme ju a následne

prijímame opatrenia, ktorými vylepšujeme stavebno-technickú

kondíciu objektov. Neuniklo nám, že strecha, ktorá bola vyhotovená

pred približne 25 rokmi, pomaly stráca na kvalite a to aj napriek tomu,

že bola pravidelne ošetrovaná nátermi. Zmenené klimatické pomery

spôsobili, že sú šindle poškodené, uvoľnené, miestami už aj

vypadnuté. Deformáciou povrchu začali prepúšťať vlhkosť. Z tohto

dôvodu sme sa rozhodli pre komplexnú výmenu krytiny na kostole a

zvonici, čo odsúhlasil aj Krajský pamiatkový úrad B. Bystrica.

Pravda, nie je to také jednoduché, lebo ako nám bolo povedané:

„šindľová strecha je v súčasnosti najluxusnejší druh pokrývky“.

V priebehu rokov saudial zvláštny paradox: to, čo bolo v minulosti

najjednoduchším, najdostupnejším a najlacnejším riešením, je dnes

pravým opakom. Posúďte sami. Rozpočet na celú strechu kostola,

ktorej rozloha je 610 m2, bol stanovený na 100.000,- €. Preto sme sa

rozhodli pre systémový postup pri realizácii prác – vykonanie na

etapy.

V tomto roku sme vymenili 1/3 šindľovej krytiny v náklade

29.400,-€, ktorého najpodstatnejšiu časť 25.000,-€ finančne

podporilo  Ministerstvo kultúry SR dotáciou na základe žiadosti z

dotačného programu „Obnovme si svoj dom“ - podprogram 1.2. –

„Obnova kultúrnych pamiatok v lokalitách svetového kultúrneho

dedičstva“.

Výberovým konaním prešla firma Jaroslava Koniara z Klokočova

na Kysuciach. Referencie tejto firmy sme si overili a musíme povedať,

že sa snúbia s realitou. Na rozdiel od ostatných firiem, s ktorými

máme svoje „skúsenosti“ pri realizácii iných projektov, vykazovali

vysokú efektivitu využitia času i pracovného nasadenia. Na práce boli

pripravení aj po materiálnej stránke. Ručne štiepaný šindeľ si

zhotovujúsami. Počítajú už aj so závinkami a úžľabiami, čo značne

šetrí čas pri vyhotovovaní náročnejších častí strechy. Pán Boh sa

priznal k našej iniciatíve zveľadiť jeho stánok. Požehnal dobré

počasie. Prakticky okrem veľmi malých časových páuz z titulu

miernych dažďových zrážok nedošlo k žiadnemu zdržaniu. Práce boli

vykonávané plynulo a v zmluvne dohodnutom termíne.

„Výmena 1/3 šindľovej krytiny na streche ev.a.v. artikulárneho

kostola v Hronseku z  18. stor.“  realizovaná

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt logo MK SR
 
 

Letné tábory

 

    Leto je jedným z najžiadanejších období v roku. Tešia sa naň malí i veľkí. Je prísľubom príjemne prežitých chvíľ bez úloh, povinností, stresov.  Je časom oddychu, poznávania nových krajov, ich histórie a prírodných krás. 

     Kroky mnohých vedú do zahraničia. Ideálna dovolenka však nie je len na slnečných  plážach ďaleko od domova. Slovensko tiež poskytuje dostatočné množstvo príležitostí nielen na relax, ale aj na odhaľovanie zaujímavých zákutí. 

     Jedným z nich je prostredie pomerne nám blízke - Horná Lehota. Osobne som si ho zamilovala od času, ako sme tu realizovali jeden z prvých táborov nášho cirkevného zboru.  V polovici 90-tych rokov nebola vybudovaná sieť ubytovaní, ako je tomu dnes. Museli sme si vystačiť so spacákmi a karimatkami na dlážke hornolehotskej evanjelickej fary. Pre hygienu stačila jedna vaňa, v niektorých prípadoch aj lavór. Podmienky skromné, atmosféra úžasná. A to či už v lete alebo v zime. 

     Dnes by už málokto z našich súčasníkov  bol ochotný ponížiť svoje nároky. Preto sa vytvárajú kapacity s bežným, či vyšším štandardom ubytovania. 

     Obec H. Lehota sa rozhodla využiť priestory podkrovia Základnej školy pre turistickú verejnosť. Zriadili ubytovňu so štyridsiatimi lôžkami a príslušenstvom. Viackrát sme ju použili aj my, či už na tábory alebo konfivíkendovky. 

    Čím je Horná Lehota atraktívna? Krásnym prostredím hôr, tichom, turistickými chodníkmi a históriou, ktorá je spojená s jedným z najvýznamnejších básnikov štúrovskej generácie Samom Chalupkom. Chalupkovci  tu pôsobili viac ako 40 rokov ako evanjelickí kňazi. 

     V tomto prostredí  sme sa rozhodli uskutočniť  s deťmi letný tábor. Bola to dobrá voľba. Prihlásilo sa 30 detí, o ktoré sa starali šiesti dobrovoľníci z cirkevného zboru. Deti sa zoznámili s miestami, kde žil a pracoval Samo Chalupka. Navštívili sme pamätnú izbu, hrob, prameň. Prešli sme chodníkom, ktorý nesie jeho meno. Pristavili sme sa pri pamätnej fare i evanjelickom kostole. Tak mohli deti získať komplexný obraz o živote jedného z velikánov slovenskej literatúry. 

     Zašli sme aj do Brezna, kde pôsobil brat S.  Chalupku – Ján. Prezreli sme si evanjelický kostol s nádherným majestátnym  organom i Horehronské entnografické múzeum. Navštívili sme skanzen vo Vydrove, ako aj jaskyňu v Bystrej. 

      Počas večerov sme sa venovali poznávaniu knihy Nehemiáš,   riešili úlohy v kvízoch,   riešili sme úlohy z pracovných listov, hrali sme veľké táborové hry, či len tak si zašportovali. Niektorí  hraním futbalu, či skúšaním si zručnosti na preliezkach. 

     Pán Boh nám dal prežiť krásny čas plný radosti. Takým bol aj v Červenom Kláštore – v Pieninách. Miesto svojho pobytu si vybrali mladí. Ani sem sme „tí starší“ /vedúci/ nezavítali po prvýkrát. Jednoducho sú miesta, kam sa môžete opakovane vracať a nikdy vás to nebude nudiť. Vždy znova a znova vás osloví voda Dunajca, Tři koronky s výhliadkou na okolitý kraj, či  zriadené cyklotrasy. Výnimočnou pre človeka žijúceho v strede Slovenska je aj možnosť niekoľkokrát za deň byť v zahraničí - v Poľsku. Cez Dunajec je totiž postavený most, ktorý takúto možnosť dáva a pochopiteľne, v plnej miere sme ju aj využívali. Zážitky boli tak intenzívne, že nikto neprejavil záujem ísť to mesta. A to je už čo povedať!!! Pohoda bola podmienená skutočne výnimočným   počasím, ktoré nám Pán Boh doprial. Slniečko a príjemné teploty, ktoré človeka neumárajú, ale práve naopak, dodávajú energiu a radosť, ktorou sme žili do neskorých nočných hodín pri futbale, či volejbale, vo vnútri pri spoločenských hrách. No a pochopiteľne pri Božom slove, nábožných mládežníckych piesňach pri raňajších a večerných stíšeniach. 

     Ďakujeme Pánu Bohu, že nám  dožičil požehnaný čas. Ďakujeme za finančnú dotáciu BBSK, Mestu Sliač, Obci Vlkanová a Veľká Lúka. 

 
Letné tábory
 
Leto je jedným z najžiadanejších období v roku. Tešia sa naň malí
i veľkí. Je prísľubom príjemne prežitých chvíľ bez úloh, povinností,
stresov. Je časom oddychu, poznávania nových krajov, ich histórie
a prírodných krás.
Kroky mnohých vedú do zahraničia. Ideálna dovolenka však nie je len
na slnečných plážach ďaleko od domova. Slovensko tiež poskytuje
dostatočné množstvo príležitostí nielen na relax, ale aj na odhaľovanie
zaujímavých zákutí.
Jedným z nich je prostredie pomerne nám blízke - Horná Lehota.
Osobne som si ho zamilovala od času, ako sme tu realizovali jeden z
prvých táborov nášho cirkevného zboru. V polovici 90-tych rokov
nebola vybudovaná sieť ubytovaní, ako je tomu dnes. Museli sme si
vystačiť so spacákmi a karimatkami na dlážke hornolehotskej
evanjelickej fary. Pre hygienu stačila jedna vaňa, v niektorých prípadoch
aj lavór. Podmienky skromné, atmosféra úžasná. A to či už v lete alebo
v zime.
Dnes by už málokto z našich súčasníkov bol ochotný ponížiť svoje
nároky. Preto sa vytvárajú kapacity s bežným, či vyšším štandardom
ubytovania.
Obec H. Lehota sa rozhodla využiť priestory podkrovia Základnej
školy pre turistickú verejnosť. Zriadili ubytovňu so štyridsiatimi lôžkami
a príslušenstvom. Viackrát sme ju použili aj my, či už na tábory alebo
konfivíkendovky.
Čím je Horná Lehota atraktívna? Krásnym prostredím hôr, tichom,
turistickými chodníkmi a históriou, ktorá je spojená s jedným
z najvýznamnejších básnikov štúrovskej generácie Samom Chalupkom.
Chalupkovci tu pôsobili viac ako 40 rokov ako evanjelickí kňazi.
V tomto prostredí sme sa rozhodli uskutočniť  s deťmi letný tábor.
Bola to dobrá voľba. Prihlásilo sa 30 detí, o ktoré sa starali šiesti
dobrovoľníci z cirkevného zboru. Deti sa zoznámili s miestami, kde žil
a pracoval Samo Chalupka. Navštívili sme pamätnú izbu, hrob, prameň.
Prešli sme chodníkom, ktorý nesie jeho meno. Pristavili sme sa pri
pamätnej fare i evanjelickom kostole. Tak mohli deti získať komplexný
obraz o živote jedného z velikánov slovenskej literatúry.
 
Zašli sme aj do Brezna, kde pôsobil brat S. Chalupku – Ján. Prezreli
sme si evanjelický kostol s nádherným majestátnym organom
i Horehronské entnografické múzeum. Navštívili sme skanzen vo
Vydrove, ako aj jaskyňu v Bystrej.
Počas večerov sme sa venovali poznávaniu knihy Nehemiáš, riešili
úlohy v kvízoch,   riešili sme úlohy z pracovných listov, hrali sme veľké
táborové hry, či len tak si zašportovali. Niektorí hraním futbalu, či
skúšaním si zručnosti na preliezkach.
Pán Boh nám dal prežiť krásny čas plný radosti. Takým bol aj
v Červenom Kláštore – v Pieninách. Miesto svojho pobytu si vybrali
mladí. Ani sem sme „tí starší“ /vedúci/ nezavítali po prvýkrát.
Jednoducho sú miesta, kam sa môžete opakovane vracať a nikdy vás to
nebude nudiť. Vždy znova a znova vás osloví voda Dunajca, Tři koronky
s výhliadkou na okolitý kraj, či zriadené cyklotrasy. Výnimočnou pre
človeka žijúceho v strede Slovenska je aj možnosť niekoľkokrát za deň
byť v zahraničí - v Poľsku. Cez Dunajec je totiž postavený most, ktorý
takúto možnosť dáva a pochopiteľne, v plnej miere sme ju aj využívali.
Zážitky boli tak intenzívne, že nikto neprejavil záujem ísť to mesta. A to
je už čo povedať!!! Pohoda bola podmienená skutočne výnimočným
počasím, ktoré nám Pán Boh doprial. Slniečko a príjemné teploty, ktoré
človeka neumárajú, ale práve naopak, dodávajú energiu a radosť, ktorou
sme žili do neskorých nočných hodín pri futbale, či volejbale, vo vnútri
pri spoločenských hrách. No a pochopiteľne pri Božom slove, nábožných
mládežníckych piesňach pri raňajších a večerných stíšeniach.
Ďakujeme Pánu Bohu, že nám dožičil požehnaný čas. Ďakujeme za
finančnú dotáciu BBSK, Mestu Sliač, Obci Vlkanová a Veľká Lúka.Letné tábory
 
Leto je jedným z najžiadanejších období v roku. Tešia sa naň malí
i veľkí. Je prísľubom príjemne prežitých chvíľ bez úloh, povinností,
stresov. Je časom oddychu, poznávania nových krajov, ich histórie
a prírodných krás.
Kroky mnohých vedú do zahraničia. Ideálna dovolenka však nie je len
na slnečných plážach ďaleko od domova. Slovensko tiež poskytuje
dostatočné množstvo príležitostí nielen na relax, ale aj na odhaľovanie
zaujímavých zákutí.
Jedným z nich je prostredie pomerne nám blízke - Horná Lehota.
Osobne som si ho zamilovala od času, ako sme tu realizovali jeden z
prvých táborov nášho cirkevného zboru. V polovici 90-tych rokov
nebola vybudovaná sieť ubytovaní, ako je tomu dnes. Museli sme si
vystačiť so spacákmi a karimatkami na dlážke hornolehotskej
evanjelickej fary. Pre hygienu stačila jedna vaňa, v niektorých prípadoch
aj lavór. Podmienky skromné, atmosféra úžasná. A to či už v lete alebo
v zime.
Dnes by už málokto z našich súčasníkov bol ochotný ponížiť svoje
nároky. Preto sa vytvárajú kapacity s bežným, či vyšším štandardom
ubytovania.
Obec H. Lehota sa rozhodla využiť priestory podkrovia Základnej
školy pre turistickú verejnosť. Zriadili ubytovňu so štyridsiatimi lôžkami
a príslušenstvom. Viackrát sme ju použili aj my, či už na tábory alebo
konfivíkendovky.
Čím je Horná Lehota atraktívna? Krásnym prostredím hôr, tichom,
turistickými chodníkmi a históriou, ktorá je spojená s jedným
z najvýznamnejších básnikov štúrovskej generácie Samom Chalupkom.
Chalupkovci tu pôsobili viac ako 40 rokov ako evanjelickí kňazi.
V tomto prostredí sme sa rozhodli uskutočniť  s deťmi letný tábor.
Bola to dobrá voľba. Prihlásilo sa 30 detí, o ktoré sa starali šiesti
dobrovoľníci z cirkevného zboru. Deti sa zoznámili s miestami, kde žil
a pracoval Samo Chalupka. Navštívili sme pamätnú izbu, hrob, prameň.
Prešli sme chodníkom, ktorý nesie jeho meno. Pristavili sme sa pri
pamätnej fare i evanjelickom kostole. Tak mohli deti získať komplexný
obraz o živote jedného z velikánov slovenskej literatúry.
 
Zašli sme aj do Brezna, kde pôsobil brat S. Chalupku – Ján. Prezreli
sme si evanjelický kostol s nádherným majestátnym organom
i Horehronské entnografické múzeum. Navštívili sme skanzen vo
Vydrove, ako aj jaskyňu v Bystrej.
Počas večerov sme sa venovali poznávaniu knihy Nehemiáš, riešili
úlohy v kvízoch,   riešili sme úlohy z pracovných listov, hrali sme veľké
táborové hry, či len tak si zašportovali. Niektorí hraním futbalu, či
skúšaním si zručnosti na preliezkach.
Pán Boh nám dal prežiť krásny čas plný radosti. Takým bol aj
v Červenom Kláštore – v Pieninách. Miesto svojho pobytu si vybrali
mladí. Ani sem sme „tí starší“ /vedúci/ nezavítali po prvýkrát.
Jednoducho sú miesta, kam sa môžete opakovane vracať a nikdy vás to
nebude nudiť. Vždy znova a znova vás osloví voda Dunajca, Tři koronky
s výhliadkou na okolitý kraj, či zriadené cyklotrasy. Výnimočnou pre
človeka žijúceho v strede Slovenska je aj možnosť niekoľkokrát za deň
byť v zahraničí - v Poľsku. Cez Dunajec je totiž postavený most, ktorý
takúto možnosť dáva a pochopiteľne, v plnej miere sme ju aj využívali.
Zážitky boli tak intenzívne, že nikto neprejavil záujem ísť to mesta. A to
je už čo povedať!!! Pohoda bola podmienená skutočne výnimočným
počasím, ktoré nám Pán Boh doprial. Slniečko a príjemné teploty, ktoré
človeka neumárajú, ale práve naopak, dodávajú energiu a radosť, ktorou
sme žili do neskorých nočných hodín pri futbale, či volejbale, vo vnútri
pri spoločenských hrách. No a pochopiteľne pri Božom slove, nábožných
mládežníckych piesňach pri raňajších a večerných stíšeniach.
Ďakujeme Pánu Bohu, že nám dožičil požehnaný čas. Ďakujeme za
finančnú dotáciu BBSK, Mestu Sliač, Obci Vlkanová a Veľká Lúka.

Detský tábor v Hornej Lehote

Do stránok kroniky nášho zboru pribudol ďalší list s titulkom Detský tábor v Hornej Lehote 2019. 
Deti prežili 5 dní na horehroní v kruhu svojich rovesníkov v lone nádhernej prírody pod vedením našej pani farárky. Venovali sa spoznávaniu Božieho slova - príbehov o Nehemiášovi, učili sa nové piesne. 
Svoje priateľstvá utužovali na výletoch po stopách Sama Chalupku - pamätný dom Sama Chalupku v starej fare, hrob Sama Chalupku na evanjelickom cintoríne v Hornej Lehote, prameň Sama Chalupku - z ktorého je aj v súčasnosti zásobovaná celá obec Horná Lehota. 
Ďalej si nenechali ujsť výlet na čiernohronskú železničku a aj spoznávanie života v horách v skanzene vo Vydrove.
Zaujímavý bol aj výlet do centra horehronia - mesta Brezna. Deti sa najskôr vytešili v hračkárni, ale potom s radosťou spoznávali zvyky a históriu tejto oblasti v breznianskom múzeu. Odtiaľ ešte prešli pár krokov, kde ich čakal krásny brezniansky kostolík. Malý Adam prevetral píšťaly jeho organu, ktorý je mimochodom druhý najväčší evanjelický organ na Slovensku. Na rozlúčku nám z veže zazvonil masívny trojtonový zvon. 
Podzemné útroby deti privítali v Bystrianskej jaskyni, ktorej klíma je výborná na liečbu dolných dýchacích ciest. Dozvedeli sa, čo sú to stalaktity, stalgmity aj stalagnáty, čo spôsobuje zafabenie kvapľovej výzdoby, ako dlho vzniká milimeter kvapľa.
Rána začínali rozcvičkou, potom deti zvádzali kruté boje s lyžičkou (nabudúce asi zoberieme so sebou drevený stĺp z filmu Zhŕňajova nevesta, pretože sme mali pocit, že nektoré deti žijú asi len zo vzduchu. Chlieb z nutellou to našťastie vždy zachránil). Potom rýchlo nabaliť ruksaky a šup na výlety. Podvečer patril hrám v okolí ubytovne - deti nepohrdli ani preliezkami ani futbalovou loptou. Zaujímavé bolo tiež hľadanie papierikov z písmenkami a dopĺňanie textu o Nehemiášovi. A keďže stále fúkalo, na blízkej lúke prevetrali aj šarkany. Naháňačky a schovávačky nesmeli chýbať a v posledný večer pred odchodom bola aj táborová olympiáda v netradičných disciplínach. 
Dni plynuli rýchlo a noci ešte rýchlejšie, pretože drobci do postelí od únavy doslova odpadávali. 
Na záver ostáva už len poďakovať pánu Bohu za ochrannú ruku, ktorú celý čas nad nami držal. Vďaka patrí aj pani farárke, že každý rok obetuje čas a energiu na organizovanie výletov a tiež netreba zabudnúť ani na vedúcich, pre ktorých je takéto "dovolenkovanie" riadna makačka. 
Deti sú už doma vo svojich rodinkách, no zostala im kopa spomienok, nových vedomostí, skúseností a určite aj veľa, veľa nových kamarátov. Veríme, že o rok sa s nimi vidíme na tábore znova!

 

Všetky fotografie z tábora môžete pozrieť na nasledovnom odkaze - www.zonerama.com/Link/Album/5444216

 

Spomienkový deň na M. R. Štefánika pri 100. výročí jeho smrti

Lenka Mlčúchová, Nina Abramovičová:

MILAN RASTISLAV ŠTEFÁNIK, kreslený príbeh rodáka z Košarísk

 

Dňa 4. mája 2019 uplynie 100 rokov od tragického úmrtia gen. Milana Rastislava Štefánika. Všetci sa zhodneme, že je nepochybne jednou z najvýznamnejších osobností našich novodobých dejín. Bol astronóm, vojak, diplomat a spoluzakladateľ spoločného štátu Čechov a Slovákov. Ale čo ďalej? Aký bol vlastne jeho život? Kde vyrastal? Prečo tak miloval slovenský národ?

Odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky prináša komiks – Milan Rastislav Štefánik, kreslený príbeh rodáka z Košarísk od autoriek Lenky Mlčúchovej a Niny Abramovičovej. Netradičným a pútavým spôsobom približujú jeho neuveriteľný život, a preto je vhodný pre deti, mládež a samozrejme aj pre dospelých .

Je to plnofarebná publikácia formátu A4 v rozsahu 82 strán v modernej drôtenej väzbe v slovenskom jazyku. Kreslený príbeh (komiks) mapuje celý život Milana Rastislava Štefánika od narodenia až po tragický koniec a je ručne maľovaný. Dej je založený na historických faktoch tak, aby bol príťažlivý pre všetky vekové kategórie, hlavne pre deti a mládež.

V úvode je nakreslených 18 portrétov najvýznamnejších osobností, ktoré zasiahli do života Štefánika. Pri každej osobnosti je krátky popis, aby čitateľ vnímal súvislosti a úlohu, ktorú zohrali v živote Milana Rastislava Štefánika. Poslednú stranu kresleného príbehu tvorí maľovaná mapa s legendou všetkých Štefánikových ciest po svete vo formáte A3. V závere publikácie sú uvedené dôležité informácie o  Mohyle gen. M. R. Štefánika na Bradle a zaujímavosti a prvenstvá Milana Rastislava Štefánika ako všestrannej osobnosti.

Kreslený príbeh rodáka z Košarísk bude uvedený do života v rámci pietnej spomienkovej slávnosti dňa 4. mája 2019 v Múzeu M.R.Štefánika v Košariskách (rodný dom), kde si budete môcť komiks aj zakúpiť.

AUTORKY KOMIKSU:

Mgr. Lenka Mlčúchová (texty)

Žijem v malej obci Priepasné, ktorá susedí s obcou Košariská. Som absolventkou štúdia histórie a psychológie na Univerzite Komenského v Bratislave. Od roku 2013 pracujem v SNM – Múzeu Slovenských národných rád v Myjave, ktorého vysunutým pracoviskom je Múzeum M. R. Štefánika v Košariskách.

Práve práca v múzeu ma priviedla k smutnému poznaniu, ako málo vedomostí majú žiaci a študenti o Štefánikovi. Túžba priblížiť im život tejto výnimočnej osobnosti formou im blízkou, ma motivovala k tomu, aby som sa spolupodieľala na príprave komiksu.

Nina Abramovičová (ilustrácie)

Takmer od narodenia žijem v obci Košariská, v rodnej obci Milana Rastislava Štefánika. Som študentkou Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Hoci sa venujem kovu a šperku, zaujímajú ma aj iné odbory ako socha, maľba či ilustrácie. Už niekoľko rokov počas letných mesiacov pracujem ako lektorka v Múzeu M. R. Štefánika v Košariskách, kde ma život Štefánika chytil doslova za srdce. Preto nakresliť príbeh o našom rodákovi som považovala za výzvu a splnený sen...

 

PRÍBEH PRÍBEHU:

Lenka a Nina sú dve mladé ženy, ktoré spojila

  • odvaha, radosť a nadšenie tvoriť,
  • úcta k osobnosti Milana Rastislava Štefánika,
  • expozícia Múzea Milana Rastislava Štefánika v Košariskách, ktorá je zriadená v jeho rodnom dome a kde obidve pracovali,
  • a v neposlednom rade spoločný Cirkevný zbor ECAV Košariská-Priepasné, do ktorého si obyvatelia týchto obcí pred viac ako 140 rokmi pozvali za prvého farára Pavla Štefánika, rodáka z blízkeho Krajného, vďaka ktorému sú dnes Košariská natrvalo zviazané s menom generála Štefánika.

 

Práve práca v tomto múzeu a podpora okolia spôsobila, že sa dievčatá rozhodli deťom, mládeži a tiež dospelým priblížiť neuveriteľne pestrý život tejto našej významnej osobnosti netradičným a príťažlivým spôsobom, a to formou kresleného príbehu (komiksu).

Na kreslenom príbehu (komikse) Nina s Lenkou pracovali s prestávkami dva roky. Bola to ich prvá skúsenosť s tvorbou kresleného príbehu (komiksu), preto si museli na začiatku nájsť systém spolupráce. Lenka si rozdelila život Štefánika do jednotlivých častí a začala písať texty. Nina uvedené texty zobrazovala do obrázkov. Bolo to veľmi náročné, zo začiatku niektoré strany aj trikrát prerábala. Všetko robila ručne. Text od Lenky si rozvrhla v ceruzke na jednotlivé scény. Potom ich vyťahovala tušom a nakoniec vyfarbila akvarelom. Takto pracovala cez prázdniny, sviatky, víkendy po nociach a aj cez deň.

Viac informácii:

www.generalstefanik.sk

https://www.facebook.com/gen.stefanik/

Veľkopiatočné Služby Božie s VP na Sliači

Večera Pánova na Zelený štvrtok v Hronseku

Služby Božie počas veľkonočných sviatkov

Zelený štvrtok

17.00 hod. Večera Pánova - Hronsek

 

Veľký Piatok

 8:15  hod. Večera Pánova - Hronsek

 9.00 hod. služby Božie s čítaním Pašií - Hronsek

                           10:30 hod. služby  Božie s čítaním Pašií, v rámci služieb Božích Večera Pánova
 - Sliač
                          13.00 hod. služby  Božie s čítaním Pašií, v rámci služieb Božích Večera Pánova
- Sampor

 

Veľkonočná nedeľa

 

9:00 hod. - Hronsek

10:30 - Sliač

13:00 - Sampor


Veľkonočný pondelok

9:00 hod. Hronsek


10:30 služby Božie s Večerou Pánovou - Sliač

 

Najnovšie číslo zborového občasníka

 

Živý Betlehem

Letné tábory

Keď slnečné lúče intenzívnejšie  prehrievajú zem, je to neklamný dôkaz toho, že prichádza čas prázdnin a s ním aj čas na  dovolenky, oddych, na nové zážitky a skúsenosti,  odhaľovanie tajomstiev krás zákutí rodnej krajiny, či zahraničia.

     Poznať nepoznané, prežiť príjemné chvíle v kolektíve, ktorý má špecifické portfólio Božích detí, je cieľom letných biblických táborov detí, dorastu, mládeže. Každoročne sa vydávame na cesty, aby sme si rozšírili svoje obzory zvlášť z domáceho prostredia. Lebo často sa tak stáva, že viac nás nadchýna, čo je za hranicami našej vlasti, ako čo Pán Boh vložil na územie s názvom Slovensko.

    Za cieľovú destináciu letného pobytového tábora detí sme vybrali prostredie dolnej Oravy. Istebné a jeho okolie je jedným z tých miest, ktoré   poskytuje široké možnosti kultúrneho a prírodného bohatstva. Každá generácia našich evanjelických detí a mládeže kým odrastie, prežije na Orave jeden týždeň prázdninového času.

     Ubytovanie sme mali zabezpečené v novozriadenom zariadení cirkevného zboru Istebné. Cirkevný zbor sa odvážil k vážnemu kroku – postaviť nanovo starú historickú faru, v ktorej pôsobil v rokoch 1837-1849 národný buditeľ Juraj Matúška - brat Janka Matúšku, autora textu slovenskej hymny. Netradične táto myšlienka našla pozitívnu odozvu aj u pamiatkového úradu. Vonkajšia dispozícia je vernou kópiou pôvodného objektu. Vnútro slúži ako rekreačné zariadenie pre deti, dorast, mládež,  dovolenky rodín, či individuálne pobyty. Je veľmi vkusne zariadené a poskytuje príjemné prostredie na oddych. Nezostali sme pochopiteľne len na ubytovni, ale naše kroky nás viedli na vody rieky Oravy, ktorú sme splavovali na tradičných pltiach, vystúpenie sokoliarov pod Oravským hradom, ako aj na Oravský hrad. Keďže k letu v tomto regióne patria aj dažde, neobišli ani nás. Je však lepšie sa vo vode okúpať, ako sa ňou nechať zmáčať kvapkami z ťažkých olovených  mrakov, využili sme možnosť vykúpať sa v Aqua relax centre Dolný Kubín. Atrakcie poskytli deťom zážitky, o ktorých ešte celý večer hovorili. Pochopiteľne sme nevynechali  prehliadku mesta s miestami, ktoré sú spojené so životom jedného z najvýznamnejších slovenských  básnikov – Pavla Országa Hviezdoslava a cintorín, v ktorom sú uložené jeho telesné pozostatky, ako aj hrob Janka Matušku.

  Nie menej zaujímavou bola aj návšteva Jánošíkovho  múzea v Terchovej, socha Juraja Jánošíka  v nadživotnej veľkosti, ako aj dinopark s lanovou dráhou.

     V programe nesmel chýbať ani drevený artikulárny kostol v Istebnom.

     Celý týždeň sprevádzala téma biblickej knihy Ester pri  dopoludňajších  i večerných  stretnutiach, hry, workschopy.  Realizačný tím okrem klasickej zostavy: teta Katka, Zuzka Bohušová, Marietka Jakušová a sestra farárka, doplnila aj Anička Pavlíková, ktorá spolu so sestrou farárkou viedla duchovné stretnutia. Mladé časy si pripomenula aj bývalá mládežníčka Monika Kišš, rod. Bírešová s malou dcérkou Zoi. Pomaly sa napĺňa jeden z bodov práce v cirkevnom zbore –  nielen prijímať,  ale časom svojím aj dávať z darov ducha a možností, ktoré nám Pán Boh dal.

    Dorastenci a mládežníci si táborové miesto vybrali v Hrabušiciach – v Slovenskom Raji. Rokliny Slovenského raja, ktorými sme prechádzali, dvíhali adrenalín mladých. Chodiť po rebríkoch, stupačkách, nad tokom Hornádu, pri reťaziach, nie je bežnou  prechádzkou. Vyžaduje si odvahu i mrštnosť, no predovšetkým Božiu ochranu, aby sa nikomu nič nestalo. Pán Boh sa priznal, chránil nás, za čo mu patrí chvála.

     Oblasť Spiša  je rovnako bohatá na históriu. Časť z nej sme si priblížili návštevou mesta Levoča, Spišského hradu, Spišského Podhradia a Spišskej Novej Vsi. Obdivovali sme oltár Majstra Pavla v kostole  sv. Jakuba, dom, v ktorom Majster Pavol býval, radnicu, kde je okrem iného  vystavená časť vyšívanej látky Júlie Géczy, de Garanszeg, veľký evanjelický kostol, v Spišskom Podhradí židovskú synagógu a samozrejme Spišský hrad, ktorý spolu s Levočou je zapísaný do zoznamu UNESCO. Kniha Ester rovnako ako na tábore detí tvorila súčasť biblických stretnutí vo večernom čase. Prirodzene, upravená pre potreby mladých. Božie slovo je aktuálne pre každú vekovú kategóriu.

    Projekt letných táborov finančne podporili Obecný úrad Vlkanová, Hronsek, Veľká Lúka a mesto Sliač. Vďaka tejto podpore sú tábory dostupné pre väčšinu mladých rodín nášho cirkevného zboru.

Letné tábory

Ošetrenie líp v areáli dreveného artikulárneho kostola v Hronseku

Keď Pán Boh stvoril svet, všetko urobil dokonalé a krásne. Do tohto nádherného diela postavil človeka a
dal mu poverenie, aby ho spravoval.
Múdry človek vie, že úsilie, ktoré vloží do poznania prírody a jej ochrany, sa mu mnohonásobne vráti.
Jedna z veličín, ktorú je potrebné zachovať pre prítomné i budúce generácie, sú stromy z kategórie -
chránené. Takými sú lipy v areáli artikulárneho kostola v Hronseku. Ich výsadba sa datuje k času posvätenia
chrámu Božieho – teda k roku 1726. 292 rokov je úctyhodný vek a vyžaduje si už pomoc človeka pre
zlepšenie kondície živej hmoty.
Kalendárny rok 2018 bol rokom, v ktorom sme pristúpili k ošetreniu líp. Vykonal sa komplexný
zdravotný a bezpečnostný rez konárov, doplnila sa dynamická väzba s nosnosťou min 8 ton, odľahčila sa
koruna, ošetrili sa staré aj nové rezné rany.
Práce boli uskutočnené odborným spôsobom v dňoch 19. a 21. septembra 2018 arboristom pod dohľadom
krajinára Správy CHKO Poľana Ing. Miroslavom Jarným.
Veríme, že realizovanými prácami sme pomohli predĺžiť životaschopnosť stromov, ktoré tvoria
neodmysliteľnú súčasť areálu artikulárneho kostola v Hronseku.
Stromy boli ošetrené s podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

Spomienkové služby Božie konané k 50. výročiu úmrtia Andreja Ľudovíta Katinu

Malá skupina ľudí nielen z cirkevného zboru vo veku, o ktorom hovoríme stredná a staršia generácia, sa vydala na cestu "Po stopách Dr. Martina Luhera" za účelom poznania miest spojených s minulosťou, ktorá predurčila naše vierovyznanie. Boli to požehnané dni, naplnené duchovným slovom a krásnymi zážitkami. Sme vďační Pánu Bohu, že sme mohli navštíviť miesta spojené so životom Dr.Martina Luthera.

 

Nemecko 2018 - Po stopách Dr. Martina Luthera

Stretnutie artikulárnych zborov 2018 Hybe

Večera Pánova, Zelený štvrtok, Hronsek

Voľba zborového dozorcu

Svetový deň modlitieb

Predvianočný koncert v Sliači

Nové číslo časopisu Zvon

Pod stromčekom budete môcť znovu nájsť aj nové čislo zborového časopisu Zvon. Redakčná rada vám praje príjemné a požehnané Vianoce.

Výlet do Košíc

Reformačný týždeň v našom zbore

Stretnutie artikulárnych zborov v Kežmarku


Letné
pobytové tábory detí, dorastu a mládeže

   K  dlhoročnej tradícii v našom cirkevnom zbore patrí organizovanie letných pobytových biblických táborov. V tomto roku boli usporiadané 2 turnusy. Letný tábor detí na Krahuliach v termíne od 10.7. -14.7. 2017 a tábor dorastu a mládeže vo Svite pod Tatrami v termíne 17.7. - 21.7. 2017.

     Tábora detí sa zúčastnilo  21 detí a tábora dorastu a mládeže 19 mladých nášho cirkevného zboru. Oba turnusy boli orientované do horského prostredia, ktoré ponúka svieži vzduch  a dostatočné množstvo možností k pohybovým aktivitám a pobytu v prírode, čo dnešným deťom  a mládeži chýba.  Najnovší trend ich totiž uzatvára  do virtuálnej reality s veľmi obmedzeným pohybom.  

     Zobrať deti, dorast, či mládež na hory, vytrhnúť ich na týždeň zo sveta mobilov, počítačov, elektronických hier, či  internetu -  dá sa to vôbec? Ale áno, dá. Až na takýchto miestach si uvedomia, že život je zaujímavý aj  bez wifiny a facebooku a čas sa dá prežiť omnoho lepšie s kamarátmi uprostred hôr.

   Letný tábor detí - Krahule  

    Krahule spolu so Skalkou sú známe skôr ako zimné lyžiarske strediská, ktoré ponúkajú kvalitné svahy na dobrú lyžovačku. Bolo by však chybou využívať toto stredisko len v jednej sezóne. Rovnako príjemný je aj pobyt v lete s mnohými možnosťami. A tie sme sa snažili využiť, aj keď začiatok pobytu neveštil nič dobré. Celý úvodný
deň sa dal nazvať ako preteky s búrkou. Len čo sme vystúpili z vlaku, ťažké chmáry začali sa sťahovať nad Kremnickými vrchmi. Bolo to nepríjemné najmä preto, lebo Kremnické bane, kde sme čakali na autobus, majú len veľmi biednu - kovovú autobusovú zastávku. V dnešnej dobe v horskom stredisku s vysokým pohybom turistov je to nepochopiteľné! Bleskom, ktoré sa intenzívne blížili, sme ušli len o vlások. Nastúpili sme do autobusu, ktorým sme si urobili  neplánovaný výlet po okolí.  Kým sa autobus krútil po roztrúsených dedinkách, bolo po búrke.      Ubytovali sme sa v peknom rekreačnom domčeku -Vila Tina a popoludnie sme venovali prehliadke obce a jej okolia, ktoré ponúka aj trasu na výhliadkovú vežu.  Vzdialenosť 30 min  chôdze nás zlákala. Vydali sme sa na cestu. Veža nám  poskytla pekný výhľad na celú Kremnicu. Žiaľ, nemohli sme sa zdržiavať dlho, lebo tak ako ráno, aj popoludní a podvečer, opäť sa blížila búrka.
Nezostávalo nič iné, ako zrýchliť krok, či až bežať, aby sme sa vyhli dažďu. Podarilo sa. Ako sme zavreli za sebou dvere, rozpršalo sa.  Vďaka Bohu, nebolo to nič dramatické.    Večer sme otvorili cyklus stretnutí venovaný 500. výročiu reformácie a hlavnej postave tohto obdobia - Dr. M. Lutherovi. Málokto dnes vie, že práve Kremnica bola jedným z miest, kde sa reformácia usadila ako prvá v našom prostredí. Myšlienky reformácie priniesol Konrád Kordatus, kňaz, ktorý študoval vo Wittenbergu. Pre deti bola táto téma prekvapením. Ako sa ukázalo, mnohé ani nepoznali meno Dr. M. Luthera, nieto už jeho podobizeň. Priblížiť postavu Dr. M. Luthera sme poprosili tetu Katku a ona sa tejto úlohy vynikajúco zhostila. Namaľovala Luthera  v takmer životnej veľkosti. Takto ho mohli mať deti pred očami počas celého týždňa.

     Z ciest po stopách Dr. M. Luthera a Kirchentagu, ktoré sme absolvovali v prvej polovici roka,  sme si doniesli veľa podnetných materiálov a nápadov, k tejto téme i ručných prác. Piekli sme perníky s podobizňou hlavy dr. M. Luthera,
J. S. Bacha  ako veľkého protestantského hudobníka, hrad Wartburg i husľový kľúč. Deti to robili s veľkým
nasadením a s ešte väčším svoje dielka zjedli. Okrem toho si vyrábali Lutherovu ružu, rám na obraz Dr. Martina Luthera, vypĺňali obrázky s danou témou. Pochopiteľne veľa súťažili. A keďže Luther bol mníchom a na Strede Európy je postavený kláštor, nemohli sme ho obísť, keďže viaceré deti nikdy nevideli živého mnícha. Aj keď sa spočiatku zdalo, že tento plán nevyjde, lebo sme sa nevedeli najprv do kláštora dozvoniť, predsa sa len podarilo. Jeden z tamojších bratov sa nám venoval. S radosťou si obliekol svoj mníšsky odev  (bol totiž v pracovnom, nakoľko sa staral o hospodárstvo) a deťom ukázal, ako vyzerá skutočný mních.  Dozvedeli sa tiež,  čo tvorí podstatnú časť mníšskeho  života.       Naše cesty
viedli aj do Kremnice - starého banského mesta, kde sa ťažilo zlato. Tu sme si prezreli štôlňu Andrej, ktorá bola nie tak dávno sprístupnená verejnosti. Deti  zaujímalo, ako sa získavalo zlato. Nemohli sme  obísť ani mincovňu, kde zase
videli  konkrétnu výrobu peňazí a medailí - v minulosti i dnes, mestský hrad, evanjelický kostol, uličku slávnych
nosov, múzeum gýča.       Veľké ihrisko na  Krahuliach poslúžilo ku každodennému futbalovému  zápoleniu a športovým hrám.

Letný tábor dorastu a mládeže

    V obdobnom duchu sa niesol aj tábor dorastu a mládeže. Vysoké Tatry sami o sebe sú pojmom, ktorý nie je potrebné
bližšie predstavovať.  Týždeň je veľmi krátky čas na to, aby sme ich v plnosti obsiahli. Boli sme si toho vedomí a tak sme sa sústredili len na tie najhlavnejšie trasy. Štrbské pleso, Popradské pleso, Skalnaté pleso, Vodopád Skok, 
Batizovské pleso, Mlynická a Furkotská dolina.    

Veľmi príjemnou  odmenou  po jednej z túr bolo pozvanie na palacinky od Mgr. Ľubici Finďovej. Prekvapenie dňa umocnené krásnym slnečným počasím a prostredím Štrbského plesa zostane dlho v pamätí mladých.

     Medzi dorastencami a mládežníkmi boli zdatní a zdatnejší. Tí zdatnejší si vždy pridali ešte nejaký bonus, tí
zdatní, si dopriali aj troška prestávky, oddychovejšej formy. Nie však leňošenie. Namiesto túry navštívili Kežmarok -  artikulárny chrám, nový kostol, lyceálnu knižnicu, mestský hrad. Aj tento program bol vynikajúci, nakoľko všetky
spomenuté miesta ponúkajú nevšedný zážitok. Naviac expozícia v knižnici bola venovaná téme reformácie. Lyceálna knižnica vlastní množstvo vzácnych exemplárov, ktoré sú skvostami literatúry. Vidieť ich, nie je obvykle možné,
preto sme boli radi, že sa nám to podarilo.

    Dni sme začínali i končili modlitbami.
Večer sme venovali aktuálnym biblickým témam, rozhovorom.

    Sme vďační Pánu
Bohu, že sme mohli  mnohé prežiť, vidieť, skúsiť. No predovšetkým, že sme mohli byť spolu a budovať
bratsko-sesterské spoločenstvo Božích detí. Mohli sme sa stať vzájomne bližšími, lepšie sa spoznať.

      Naša vďaka patrí obecným úradom: Vlkanová, Hronsek, V. Lúka, mestu Sliač i bohuznámym darcom z V. Lúky, ktorí
podporili našu činnosť a umožnili tak prežiť požehnaný prázdninový čas.  

  


Pásmo detí ku dňu matiek 2017

Dnes je: , meniny oslavuje: , zajtra má meniny:

Veľkopiatočné služby Božie v sliačskom chráme

Večera Pánova v hronseckom kostolíku na Zelený štvrtok

Poriadok služieb Božích počas veľkonočných sviatkov

Oslobodení Božou milosťou

"Oslobodení Božou milosťou"

V nedeľu 12. marca sa v chráme Božom na Lazovnej v Banskej Bystrici bude konať misijné podujatie k 500. výročiu reformácie "Oslobodení Božou milosťou". V rámci programu vystúpi aj náš spevokol spolu so spevokolom zo Zvolena so spoločnými piesňami. 
Ako nám nácvik piesní ide, si môžete pozrieť v nasledujúcich odkazoch:
https://www.youtube.com/watch?v=JoVTtyTjPuM
https://www.youtube.com/watch?v=b7Ne7Ex7XRY

Svetový deň modlitieb 2017

Srdečne vás pozývame na svetový deň modlitieb, ktorý sa uskutoční

v zborovej sieni v Hronseku

dňa 3.3.2017 (piatok) o 17:00 hodine

KONVENT 

V nedeľu 29.01.2017 sa v zborovej sieni v Hronseku o 9:00 hodine bude konať VÝROČITÝ CELOZBOROVÝ KONVENT. Všetci sú srdečne vítaní. 
Na základe štatútu cirkevného zboru sa z tohto dôvodu služby Božie v iných fíliách konať NEBUDÚ.

Zimná športová olympiáda

Mrazivé ránko v Hronseku

Vianočný koncert v Hronseku

Mládežnícka spoveď

1. sviatok vianočný v Hronseku

Štedrovečerné služby Božie v Sliači

Čo nás čaká v decembri

11.12.    3.  nedeľa adventná: služby Božie
Hronsek 9,00  
Sliač 10,30 
Sampor 13,00   
koncert speváckeho zboru Hron 15:00 nový kostol Sliač

17.12. sobota 
Živý betlehem - Sliač evanjelický kostol / v alternatíve oddychová zóna na námestíčku/
Domov dôchodcov - adventné popoludnie Amicus  Sliač

18.12.  4. nedeľa adventná: služby Božie 
Hronsek 9,00 
Sliač 10,30 
Vlkanová 13,00 s Večerou Pánovou
Vystúpenie zborového spevokolu v rámci vianočných trhov Hronsek - popoludnie

Vianoce

24. 12.  Štedrý večer:  
Veľká Lúka 13,30  
Sampor 15,00 
Sliač 16,15 
Hronsek 17,30 artikulárny kostol 

1. slávnosť vianočná
Hronsek 9,00  
Sliač 10,30 
Sampor 13,00 
mládežnícka spoveď 17,00

2.  slávnosť vianočná

Hronsek 9,00 s Večerou Pánovou  
Sliač 10,30 s Večerou Pánovou

31.12. Závierka občianskeho roka

 

Veľká Lúka  13,30  
Sampor 15,00 
Sliač 16,15  
Hronsek 17,30

1.1.  Nový rok  
Hronsek 9,00 
Sliač  10,30 
Sampor 13,00
    
6.1. Zjavenie  
Hronsek 9,00 
Sliač  10,30


 

290 zím, 290 liet, 290 rokov radostí i bolestí, 290 rokov pod slnkom, 290 rokov pod hviezdami, no stále s Hospodinom...

Letné tábory

   Letný čas je pre jedných časom plného nasadenia v práci, zas pre iných obdobím oddychu, dovoleniek. Deti  si užívajú oslobodenie od školských prác a úloh. Prázdniny im poskytujú veľký priestor na venovanie sa svojím obľúbeným aktivitám, či možnosti prežiť ich v kolektíve medzi svojim rovesníkmi.

     Cirkevný zbor už tradične ponúka deťom, dorastu a mládeži týždňové pobyty na táboroch.

V tomto roku sa konali dva turnusy vzhľadom na V.  Evanjelické dni v Békešske Čabe a stretnutí 6. národov v Budapešti. Tábor detí a dorastu a tábor mládeže.

     Deti a dorast sa v dňoch 18.7.-22.7. 2016 presunuli do neďalekého Liptova – konkrétne do Liptovského Trnovca.  V priestoroch ubytovacieho zariadenia  „Elpis“, ktoré patrí cirkevnému zboru,  našli svoj druhý domov. Veľmi rýchlo sa zžili s novým prostredím. Niet divu, veď tu našli to, čo potrebovali: pekné ubytovanie a veľký priestor na šantenie, čo od prvej chvíle v hojnej miere využívali. No neboli to len individuálne hry, ktorým sa venovali, ale zvlášť hry v kolektíve. Chlapcov  oslovil futbal. Každý deň boli po celodenných aktivitách ochotní zakončiť zápasom. Dokonca im neprekážal ani dážď, ktorý nám  občas pripomenul, že sme na Liptove. Dievčatá sa zase hrali vybíjanú, kolektívne hry a venovali sa tvorivým dielňam. Pod vedením Zuzky Bohušovej, Aničky Ambrózovej a Marietky Jakušovej vytvárali rôzne výrobky,  podľa záujmu.

    Spoločne sme navštívili kontaktnú ZOO pri Aquaparku. Výnimočnosťou tejto ZOO je, že môžete byť so zvieratkami v tesnej blízkosti. Môžete si pohladkať tigríka, medvieďa, netradičné sliepočky, aj ďalšie pre naše prostredie netradičné zvery. Môžete ich tiež aj kŕmiť. Hádam najzaujímavejšou bolo oddelenie s papagájmi a andulkami. Deti boli ochotné sedieť medzi operencami aj celé desiatky minút. Mať papagája na hlave, či pleciach, to je predsa zážitok, ktorý sa nedá len tak hocikde získať! Rovnako zaujímavou bola aj plavba po vodnej nádrži Liptovská Mara, či naozajstný  cirkus. Deťom žiarili očká radosťou pri jednotlivých číslach.  Rovnako atraktívne bolo  aj Slovenské technické múzeum mlynov na Oblazoch v Kvačianskej doline so svojimi psíkmi, kozičkami a potokom, kde sa dalo príjemne schladiť. 

    Ochladenie nám sľubovala aj Ľadová jaskyňa v Demänovskej doline. Vzhľadom k tomu, že minulý rok bol extrémne teplý, nedokázala sa v jaskyni vytvoriť typická ľadová výzdoba. Po ľadovom stĺpe, ako si ho pamätáme z predchádzajúcich rokov zostala len naozaj veľmi malá kopa ľadu. Deti síce boli sklamané, no pochopili dôvody, prečo ľad v jaskyni nebol.

Náplasťou na dušičku bol pobyt v L. Mikuláši, kde navštívili krásne Múzeum poľnohospodárstva a rybárstva a mohli si nakúpiť drobnosti v obchodoch.

     Večer i ráno patrili k spoločným stretnutiam pri Božom slove a  misionárskom príbehu. Týždeň ubehol veľmi rýchlo a my sme sa  vrátili domov plní zážitkov a dojmov, na ktoré sa len tak ľahko nedá zabudnúť. 

 

Tábor mládeže

   Mládež za cieľ svojej cesty si opäť zvolila miesto pri mori, v našom  obľúbenom talianskom letovisku v Lignane. Znie to veľmi exkluzívne, no je to jedno z najbližšie situovaných letovísk ku nám, s najlepšou dostupnosťou. Diaľnica od Kováčovej vás privedie takmer až do Lignana. Prečo je ešte  táto destinácia pre nás zaujímavá? Lebo ponúka to, čo potrebujeme. Príjemnú pieskovú pláž s nie hlbokou vodou,  so slnečníkom a lehátkom a stoličkou, vilku s terasou, upravené čisté ulice,  volejbalové ihrisko, kde naši mladí strávili dosť veľa času pri plážovom volejbale,  večerný program.

V ňom nemôže chýbať prechádzka po uličkách plných obchodov v Lignane - Pinete, v honosnejšom Sabiadore, prechádzky popri nočnej pláži. Sadli sme si aj na  netradičný bicykel, ktorým sa dá prebrázdiť ulice mesta rýchlejšie.

      Neobišli sme ani chrámy, ktoré sú tu otvorené do neskorých nočných hodín. Turisti  tak môžu nočný čas využívať na meditácie a modlitby. Večerné osvetlenie ešte umocňuje atmosféru duchovna. Každý deň sme sa stretávali pri Božom slove.  

    Navštívili sme aj Benátky s početnými uličkami, ktorými sme prechádzali ako bludiskom. Bez mapy, GPS a inštrukcií domácich, by sa nimi len ťažko hľadal správny smer A na záver nechýbala pravá talianska pizza, ktorá cenovo porovnateľná s tými, ktoré sú v ponuke na Slovensku.

   Možno nás podozrievate z márnivosti, ale týždňový pobyt v Taliansku nevyjde o nič drahšie, ako na Slovensku, za podmienok, ktoré si nastavíme. Ceny za ubytovanie sú porovnateľné, ak aj nie o niečo lacnejšie, more je zadarmo, u nás musíte platiť vysoké vstupné na kúpaliská, potraviny si nesieme so sebou, lebo sami si varíme, múzeá v Taliansku sú pre deti do 18. rokov zadarmo, nad 18 rokov do 26. rokov – pokiaľ je mladý človek študent, má 50% zľavu.  U nás každý vstup je spoplatnený. To len pre porovnanie.

    Cestu domov sme ešte využili na návštevu dvoch kultúrnych pamiatok  v Rakúsku. Hradu a historického mesta Wolfzburg a poľovníckeho múzea v Steinzi. Rakúske múzeá sú spoplatnené, ale ich ceny sú opäť porovnateľné s našimi. Cenami sa blížime k únii, ešte je potrebné popracovať na platoch....

     Sme vďační, že Pánu Bohu, že nám pomáha aktivity s deťmi, dorastom a mládežou organizovať a že nám otvára možnosti darcov, ktorí našu činnosť podporujú. K nim patrí: mesto Sliač, obec Vlkanová, bohuznámy darca z V. Lúky, Veľká Lúka, Hronsek.   Vďaka týmto príspevkom sme mohli doposiaľ účastnícky poplatok zachovať vo výške predchádzajúcich rokov, i keď náklady na realizáciu táborov  každým rokom stúpajú a deťom, dorastu i mládeži otvoriť to poznanie, ktoré miesto, kde sa nachádzame, ponúka. 

 

Lyžiarsky pobyt v Zuberci

    Nielen leto je pre nás zaujímavé, čo sa týka možnosti vyžitia sa, ale aj zima – konkrétne jarné prázdniny. Aj keď je snehu stále menej, predsa len ešte sú lokality, kde sa dá dobre si zalyžovať.

     Takýmto miestom je aj Zuberec s blízkym strediskom: Milotín, Jánovky, Roháče-Spálená. 

S niekoľkými mladými, ktorým ulahodil biely šport sme boli na jarnej lyžovačke v už spomenutom Zuberci. Napriek všetkým nepriaznivým prognóznam, Pán Boh nám dal pekný čas a my sme v lone oravskej prírody mohli prežiť požehnané chvíle plné pohody a dobrého aktívneho pohybu nielen na svahu, ale aj pri prehliadke neďalekého turistického centra  Oravíc, či skanzenu Oravskej dediny v Zuberci.

        Naša činnosť nie je o leňošení, ale v aktívnom využívaní času.  

 

Máš rád pohyb? Chvíle s dobrými priateľmi? Tak neváhaj a pridaj sa k nám! Zatiaľ to nikto neľutoval!  

 

Televízny priamy prenos

V pondelok 31.10. 2016 o 17:00 hodine sa uskutočnia služby Božie pri príležitosti Pamiatky reformácie v evanjelickom kostole v Sliači, z ktorých bude vysielaný televízny priamy prenos na STV2. Slávnostného slova Božieho kazateľom bude Mgr. Milan Krivda biskup Západného dištriktu ECAV na Slovensku

Pozdrav spevokolu na Sľube presbyterov v Slovenskej Ľupči

Konfirmácia 2016

Zvonkohra, Košariská - Priepastné

Deň obce Hronsek

Deň matiek vo fílii Veľká Lúka

  Viem že Ty sám, nado mnou stále bdieš

Veľmi silná skladba. Každé ráno pri nej vstávam - mám ju totiž nastavenú ako budík. Vďaka BCC Worship.

Jediné miesto, kde pokoj nájdem,
tam, kde sa cítim v bezpečí 
je pri Tebe Ježiš, tam všetko nájdem
Ty ma vždy o tom presvedčíš.

Už sa nemusím báť neistých dní,
keď Ty vo mne prebývaš.
Teraz pevne smiem stáť,
mojou istotou si,
Ježiš – všetko máš.

Imanuel, Imanuel
viem že Ty sám, 
nado mnou stále bdieš
Imanuel, Imanuel
v dave poznáš môj hlas
nikdy nezanecháš, 
pri mne budeš stáť.

 

 

 

V pondelok budú Služby Božie na Sliači aj s Večerou Pánovou

Detská besiedka

Na dnešnej besiedke sa deti dozvedeli o Ester a kráľovi Ahasvérovi, a v druhej polovici besiedky si každý mohol urobiť svoju kráľovskú korunu.
 

EKUMENICKÁ BOHOSLUŽBA

4. adventná nedeľa

Živý Betlehem, Sliač

3. adventná nedeľa

„Učiň ma, Bože, svetielkom, ktoré by jasným plamienkom, žiarilo vôkol do tmy ríš, kam Ty ho svietiť postavíš.“ (ES č. 646, 1) Amen.

Skúška "Živého Betlehemu"

Živý Betlehem

Srdečne Vás všetkých pozývame na "Živý Betlehem" pred náš kostolík. Tešia sa na vás naše dietky, ktoré už usilovne cvičia program.

Vidíme sa!

Uvedenie CD v Badíne - Roman Dovala a deti - Vianoce podľa mapy Božej

1. adventná nedeľa v Sliači

Seniorálna prehliadka spevokolov a kresťanského umenia

141. výročie posvätenia chrámu Božieho v Slovenskej Ľupči

Stretnutie artikulárnych zborov

pozvánka na stretnutie artikulárnych zborov

Detský letný biblický tábor 2015 Banská Štiavnica

 
Ostané fotky nájdete tu: 

kirchentag 2015, stuttgart, nemecko

Seniorálna športová olympiáda

 

pozvánka na koncert

Fotky z národných osláv 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra

 
 
 

pripravujeme

200. výročie narodenie Ľudovíta Štúra

Z hronseckého cirkevného zboru pôjde na túto slávnosť autobus. Prihlásiť sa môžte u pani farárky Jakušovej - 0918 828 1200918 828 120

stretnutie po roku ;)

veľký piatok

Žijeme z obete
Boha Syna.
Nehodní na svete
spievame o Golgote
pod Jeho krížom.

Srdcia Mu dávame
opustenému,
vyhodenému,
obetovanému
za Svätým mestom.

V bezmocnosti
oči sme vyplakali,
slzu poslednú, aby z nej radosť vzišla
nad hrobom otvoreným.

Andrej Hajduk
 
 

Poriadok služieb božích počas veľkonočných sviatkov

Zelený štvrtok

Hronsek - Večera Pánova –  ACH - 17,00 hod.

 Veľký piatok

Hronsek - 8,15 hod. Večera Pánova 

                    9,00 hod. služby Božie s čítaním Pašií  

Sliač   -      10,30 hod. s Večerou Pánovou

Sampor -   13,00 hod. s Večerou Pánovou

1. slávnosť veľkonočná  

Hronsek -  9,00 hod. -  ACH, 
Sliač   -      10,30 hod.
Sampor -  13,00 hod.

2.  slávnosť veľkonočná  
Hronsek -  9,00 hod- ACH
Sliač    -     10,30 hod. s Večerou Pánovou

 

Bohoslužobný život

Služby Božie - pôst: 

 
2. nedeľa pôstna 1.3. 
Hronsek  - zborová sieň 9,00 hod.
Sliač NCH - 10, 30 hod.
Veľká Lúka -zborový dom  - 13,00 hod. + Večera Pánova
 
3. nedeľa pôstna 8.3.  
Hronsek  - zborová sieň 9,00 hod.
Sliač NCH - 10, 30 hod.
Sampor - 13,00 hod.
Lukavica - 14,30 hod. + Večera Pánova
 
4. nedeľa pôstna 15.3. 
Hronsek  - zborová sieň 9,00 hod.
Sliač NCH - 10, 30 hod.
Vlkanová  - 13,00 hod. + Večera Pánova
 
5. nedeľa pôstna 22.3
Hronsek  - zborová sieň 9,00 hod.-pašiové služby Božie
Sliač NCH - 10, 30 hod. - služby Božie s čítaním Pašií
Sampor - 13,00 hod. - služby Božie s čítaním Pašií
 
6.  nedeľa pôstna: 29. 3.  
Hronsek - 9,00 hod. zborová sieň - pašiové služby Božie
 Sliač nový kostol - 10,30 hod. - pašiové služby Božie
Sielnica  -  13,00 hod. - pašiové služby Božie + Večera Pánova

Pôstne večierne: 
Streda:   
16,30 hod. Sliač nový kostol
18,00 hod.  Hronsek, zborová sieň

Detská besiedka: Hronsek - 1. 3.    15.3. , 29.3.  - 9,00 hod  - fara Hronsek

Svetový deň modlitieb

Svetový deň modlitieb
streda 4. 3. 2015
čas 16,30 hod.
Téma : "Uvedomujete si, čo som vám urobil?"
Krajina: Bahamy

Korčuľovanie

Cirkevný zbor ECAV Hronsek
pozýva na korčuľovanie deti, dorast, mládež, mladé rodiny
miesto: Zimný štadión  Zvolen - plocha B
sobota: 28.2. 2015
 čas :  14,30 -15,30

zimná olympiáda

V sobotu 7. februára 2015 o 13:30 sa bude v prípade priazdnivého počasia na lúke pri špacírke v Sliači konať Zimná olympiáda pre deti z nášho cirkevného zboru. Tešíme sa na vašu účasť

Pozvánka na sobotnú návštevu "susedovcov"

KONVENT

Ekumenické služby Božie    

V stredu 21.1.2015 o 16:30 sa bude v chráme Božom na Sliači konať ekumenické stretnutie - "Je Kristus rozdelený?"

Celozborový výročný konvent

sa bude konať 

 

v nedeľu 25.1.2014 o 9:00 hod.

v zborovej miestnosti v Hronseku

Celozborové výročné presbyterstvo

sa bude konať 
 

v utorok 20.1.2015 o 17,00 hod. 

v zborovej miestnosti v Hronseku

 

Spoveď mládeže a mladých rodín

Tak, ako sa už v našom zbore stalo tradíciou, aj v dnešný večer - 25. decembra - sa naša mládež a mladé rodinky stretli spolu v kostole na Sliači. 
Všetkých, čo sú počas roka rozviati na všetky svetové strany to na sviatky ťahá domov. No tento večer tradične nie je len o stretnutí priateľov, kamarátov, či rodín. Je to večer kajúcej modlidby. Večer prosieb o odpustenie. Večer sľubov o polepšení sa. Dúfame, že sa všetkým, čo sa toho stretnutia zúčastnili, podarí aj svoje sľuby naplniť. 
Nakoniec dobre padlo podanie rúk, priateľské objatia, želania krásnych sviatkov, ale aj rozhovory o tom, čo kto počas roka pozažíval, kde kto pôsobil.
Veríme, že sa naplnia slová evanjelistu Matúša: 

Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.

Štedrovečerné služby Božie

Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa,
z ruže kvietok vzkvitol nám, radujme sa.
Z života čistého, z rodu kráľovského
nám Pán narodil sa.

Prorokmi nám hlásaný, veseľme sa,
na svet nám je poslaný, radujme sa.
Z života čistého, z rodu kráľovského
Kristus Pán narodil sa.

K vinšu pripájame aj niekoľko fotografií z dnešných Štedrovečerných služieb Božích na Sliači. Ježiška básničkami a piesňou oslavovali aj naši najmenší. 

Radujte sa, Spasiteľ sa nám narodil !

Živý Betlehem

20. decembra 2014 doobeda ľudí zo Sliača a okolia doviedla betlehemská hviezda do evanjelického kostola na Sliači. Tam sa počas 3 opakovaní mohli dozvedieť skutočný príbeh Vianoc. 
Ďakujeme deťom, že venovali svoj čas, ktorý mohli tráviť hrou alebo s kamarátmi a nacvičili krásny vianočný program - Živý Betlehem.
 

Časopis ZVON

Po pár "preflámovaných" nociach uzrelo svetlo sveta nové číslo časopisu Zvon. 

Veríme, že Vám v tomto vianočnom čase pomôže zabudnúť na zhon, ktorý v ostatnom čase k Vianociam akosi patrí, že Vás privedie k duchovnej podstate týchto sviatkov. Taktiež sa z jeho stránok môžete dozvedieť čo sa v našom zbore udialo, ale aj čo sa pripravuje v kalendárnom roku 2015.

Príjemné čítanie a POŽEHNANÉ VIANOČNÉ SVIATKY!

Rozpis služieb Božích

   

              www.ecav.sk

 

Vitajte 

Dobrý deň - ahoj.

Boli by sme radi, aby bol tento web pre vás užitočným zdrojom informácií o našom cirkevnom zbore. Slúžiť by mal nielen členom zboru, ale aj širokej verejnosti, turistom, ľuďom čo sa zaujímajú o históriu. Budeme sa ho snažiť pravidelne aktualizovať, aby ste sa vždy dozvedeli čerstvé informácie. Radi privítame vaše podnety, na zlepšenie práce na týchto stránkach.

Ďakujeme

Kontaktujte nás