Taliansko - Lignano
Každá plánovaná aktivita je pripravovaná aj niekoľko mesiacov pred realizáciou. Nie inak je tomu aj
s letnými tábormi. Je potrebné premyslieť miesto i termín konania. A to v posledných rokoch nie je také
jednoduché. Ovplyvňujú to neustále meniace sa objektívne podmienky. Pandémia, ekonomická kríza, vojna.
Naozaj nie je jednoduché určiť prognózu vývoja v časovom predstihu. Predpokladov, z ktorých by mali vzísť
relevantné rozhodnutia, je veľmi málo. A tak ide skôr o typovanie, ako o serióznu úvahu.
Mládež už dlhodobejšie premýšľala o možnosti mať tábor pri mori. V predchádzajúcom období bol vždy
dôvod, prečo bolo preferovaný pobyt na Slovensku. Vývoj udalostí od začiatku roka podsúval myšlienku skúsiť
to teraz. Prvou dobrou správou, ktorú sme zachytili, bolo, že Taliansko – destinácia, ktorú máme radi – zrušilo
všetky pandemické obmedzenia. Druhá – menej dobrá správa bola stále sa zvyšujúca inflácia. Deti a mládež si
dlhodobo šetria finančné prostriedky, z ktorých sa potom čerpá v prípade potreby, na rôzne aktivity.
Premýšľali sme, ako čo najefektívnejšie využiť nasporené peniaze. Do úvahy prichádzali len dve alternatívy:
buď ich necháme bez použitia a ich hodnotu zníži inflácia alebo ich použiť. Do tretice vstúpila vojna na
Ukrajine, čo ovplyvnilo dianie na Slovensku. Vychádzalo jedno usmernenie za druhým aj smerom
k ubytovacím kapacitám, ktoré mali uprednostňovať vojnových utečencov. Vzhľadom na všetky tieto
okolnosti, bolo čoraz jasnejšie, že cesta k moru, je dobrým riešením, aj keď sa to niektorým rodičom tak
nejavilo.
Cez cestovnú kanceláriu s ktorou sme mali už z predchádzajúcich období dobrú skúsenosť, sme si
zabezpečili termín, ubytovanie a dopravu a 8. júla skupina 19 mladých ľudí + dozor, sa vydala na cestu do
obľúbeného Lignana.
Ubytovanie sme mali zabezpečené v troch domčekoch v spoločnom areáli približne 1 km od pláže.
Vzdialenosť, ktorá je príjemnou prechádzkou po viachodinovom leňošení na teplom slniečku – aj keď to
nebolo len pasívne ležanie. Pobyt na pláži bol osviežený plážovým volejbalom, vodnými atrakciami,
spoločenskými hrami, no a samozrejme využitím piesku na modelovanie. Ani v mori to nebolo len o plávaní,
ale aj o hrách.
Taliansko žije v noci. Pochopiteľne sme sa nechali vtiahnuť do tejto atmosféry či už v mieste nášho
ubytovania alebo v blízkom Lignane – Sabiadore. Program sme si vyplnili aj zapožičaním tradičných i menej
tradičných bicyklov, aby sme si prezreli aj vzdialenejšie miesta rekreačného strediska.
V skoré podvečery sme sa stretávali pri Božom slove. S veľkou láskou a vďačnosťou sme spomínali na
veľkú podporovateľku práce s mládežou Mgr. Ľubicu Finďovú. Ako stredoškolská profesorka mala veľmi
blízko k mladým. Vedela, aké dôležité je pre mladého človeka byť v dobrom prostredí. Ľubica mala rada more.
Rovnako aj Lignano. Aj z jej štedrosti sme mohli prijať chvíle, ktoré zostanú pre všetkých nezabudnuteľné.
Mladí si mohli vypočuť jej príbeh nezištnej pomoci a podpory, čo mladých hlboko oslovilo. Kiež by aj oni raz
keď vyrastú, konali tak, ako ona. Nezištne, s nadšením, s túžbou dopriať iným pekné chvíle plné radosti.
Počas týždňa sme prijali ešte jedno milé prekvapenie. Náš pobyt finančne podporil aj jej manžel MUDr.
Peter Finďo. Ďakujeme za podporu.
Slovenská Ľupča
Rovnako otáznym ako mládežnícky, bol aj detský tábor. Kde a kedy ho realizovať vzhľadom na danú situáciu.
Rozhodli sme sa pre najistejšie riešenie – mládežnícke centrum v neďalekej Slovenskej Ľupči. Centrum
disponuje viacerými bonusmi: S. Ľupča je ľahko dostupná – má vynikajúce dopravné prepojenia, centrum je
v strede obce – so všetkou vybavenosťou,
krásny veľký uzavretý areál, spoločenskú miestnosť, kde sa dá realizovať veľa aktivít, výborne zariadenú
kuchyňu, sprcháreň, ubytovanie v retro štýle, čo v deťoch evokovalo veľa fantázie, ako využiť možnosť byť
v chatkách, ktoré si pamätajú vekom zrelší z pionierskych čias. Celú ponuku sme v plnej miere využili.
Aj keď si niektorí možno položili otázku, čo tam budeme robiť a či sa nebudeme nudiť, potvrdilo sa pravidlo:
blízko neznamená, že je poznané. A aj v tomto prostredí sme mali čo objavovať. Prvé kroky nás viedli do
Podkoníc, kde tamojší nadšenec pre lyžiarsky šport vytvoril lyžiarske múzeum s veľmi zaujímavými
exponátmi. Bolo čo obdivovať od najstarších čias, po dnešok. Videli sme a dozvedeli sme sa veľa
zaujímavého.
Ďalším miestom na výlet bola Harmanecká jaskyňa, hrad v Slovenskej Ľupči, dom tradičných remesiel
v Slovenskej Ľupči, kde si deti mohli robiť výrobky z hliny, či obrázky technikou nanášania farebného vosku
žehličkou. Deti práce veľmi zaujali, čo svedčí o tom, že ešte nie je všetko so súčasnou generáciou stratené.
Návrat k starým časom má svoje čaro a dokáže osloviť aj dušu dieťaťa v modernej dobe.
Príjemnými boli tiež chvíle prežité v múzeu bábok, kde sa mohli spoznať históriu bábkarstva i vyskúšať si
prácu s bábkami a zahrať si aj známe rozprávky. Topkou bol Bounce park v B. Bystrici, kde sa mohli do
sýtosti vyskákať na atrakciách.
Počas tábora sme sa venovali v rámci biblickej témy prorokovi Danielovi.
Ďakujeme Pánu Bohu za požehnanie a ochranu na oboch táboroch. Napriek všetkým úvodným rozpakom
a nejasnostiam sme prežil čas, ktorý nám zostane v pamäti.
Tábory v roku 2022 finančne podporili: obec Vlkanová, V. Lúka, mesto Sliač, MUDr. Peter Finďo.
Každá plánovaná aktivita je pripravovaná aj niekoľko mesiacov pred realizáciou. Nie inak je tomu aj
s letnými tábormi. Je potrebné premyslieť miesto i termín konania. A to v posledných rokoch nie je také
jednoduché. Ovplyvňujú to neustále meniace sa objektívne podmienky. Pandémia, ekonomická kríza, vojna.
Naozaj nie je jednoduché určiť prognózu vývoja v časovom predstihu. Predpokladov, z ktorých by mali vzísť
relevantné rozhodnutia, je veľmi málo. A tak ide skôr o typovanie, ako o serióznu úvahu.
Mládež už dlhodobejšie premýšľala o možnosti mať tábor pri mori. V predchádzajúcom období bol vždy
dôvod, prečo bolo preferovaný pobyt na Slovensku. Vývoj udalostí od začiatku roka podsúval myšlienku skúsiť
to teraz. Prvou dobrou správou, ktorú sme zachytili, bolo, že Taliansko – destinácia, ktorú máme radi – zrušilo
všetky pandemické obmedzenia. Druhá – menej dobrá správa bola stále sa zvyšujúca inflácia. Deti a mládež si
dlhodobo šetria finančné prostriedky, z ktorých sa potom čerpá v prípade potreby, na rôzne aktivity.
Premýšľali sme, ako čo najefektívnejšie využiť nasporené peniaze. Do úvahy prichádzali len dve alternatívy:
buď ich necháme bez použitia a ich hodnotu zníži inflácia alebo ich použiť. Do tretice vstúpila vojna na
Ukrajine, čo ovplyvnilo dianie na Slovensku. Vychádzalo jedno usmernenie za druhým aj smerom
k ubytovacím kapacitám, ktoré mali uprednostňovať vojnových utečencov. Vzhľadom na všetky tieto
okolnosti, bolo čoraz jasnejšie, že cesta k moru, je dobrým riešením, aj keď sa to niektorým rodičom tak
nejavilo.
Cez cestovnú kanceláriu s ktorou sme mali už z predchádzajúcich období dobrú skúsenosť, sme si
zabezpečili termín, ubytovanie a dopravu a 8. júla skupina 19 mladých ľudí + dozor, sa vydala na cestu do
obľúbeného Lignana.
Ubytovanie sme mali zabezpečené v troch domčekoch v spoločnom areáli približne 1 km od pláže.
Vzdialenosť, ktorá je príjemnou prechádzkou po viachodinovom leňošení na teplom slniečku – aj keď to
nebolo len pasívne ležanie. Pobyt na pláži bol osviežený plážovým volejbalom, vodnými atrakciami,
spoločenskými hrami, no a samozrejme využitím piesku na modelovanie. Ani v mori to nebolo len o plávaní,
ale aj o hrách.
Taliansko žije v noci. Pochopiteľne sme sa nechali vtiahnuť do tejto atmosféry či už v mieste nášho
ubytovania alebo v blízkom Lignane – Sabiadore. Program sme si vyplnili aj zapožičaním tradičných i menej
tradičných bicyklov, aby sme si prezreli aj vzdialenejšie miesta rekreačného strediska.
V skoré podvečery sme sa stretávali pri Božom slove. S veľkou láskou a vďačnosťou sme spomínali na
veľkú podporovateľku práce s mládežou Mgr. Ľubicu Finďovú. Ako stredoškolská profesorka mala veľmi
blízko k mladým. Vedela, aké dôležité je pre mladého človeka byť v dobrom prostredí. Ľubica mala rada more.
Rovnako aj Lignano. Aj z jej štedrosti sme mohli prijať chvíle, ktoré zostanú pre všetkých nezabudnuteľné.
Mladí si mohli vypočuť jej príbeh nezištnej pomoci a podpory, čo mladých hlboko oslovilo. Kiež by aj oni raz
keď vyrastú, konali tak, ako ona. Nezištne, s nadšením, s túžbou dopriať iným pekné chvíle plné radosti.
Počas týždňa sme prijali ešte jedno milé prekvapenie. Náš pobyt finančne podporil aj jej manžel MUDr.
Peter Finďo. Ďakujeme za podporu.
.JPG)
